Británia, Británia, kdeže si Británia?, Pondelok, 09 marec 2009 Hra Proč kouzelník nečaruje? je po odohratých dvoch partiách v troch hráčoch príjemným odpočinkom.
Nemusíte sa príliš veľa strategicky namáhať, nemusíte roztáčať svoje mozgové závity, ani si hra nevyžaduje zdĺhavé konzultovanie pravidiel. Jednoducho pripravíte z kartičiek krajiny určitý obrazec, položíte svojich rytierov a začnete s otáčaním kartičiek a pohybovaním sa po nich.

Prvok napätia v hre je zastúpený postupným odhaľovaním hradov a získavaním informácií, kde sa môže nachádzať unesená kráľovná. Ako pomocníci tiež slúžia kone, člny alebo orli, ktorí vám vylepšujú pohyb (niekedy veľmi náročný, najmä ak prechádzate horami). Na druhej strane uľahčením pohybu je možnosť natočiť každú otočenú kartičku želaným spôsobom, takže si cestu môžete uľahčiť.

Hra je zábavná a páčil sa mi okrem (znovu)hrateľnosti aj jej vzhľad. Kľudne by totiž mohla byť, rovnako ako veľa abstraktnejších hier, nadizajnovaná jednoducho so schematickou grafikou. Takto sa ale prenášate do artušovských čias a jednoducho "ste tam", pri putovaní stredovekou Britániou. Nebudete sa síce chytať za brucho, ani výskať radosťou pri ťahu súpera, ale príjemnú zábavu vám hra zaručí určite.

Teším sa na ďalšie hrania a rád si hru zahrám pri každej príležitosti, tak s nováčikmi (ktorým ju vysvetliť trvá tak 5 minút), ako aj s hráčmi, ktorí mali tú česť.

A to, že je hra "domáca", u mňa pridáva virtuálni bodík na hodnotení.

To je u mňa 8/10.

  Ugh! Ogh! Aaargh!, Piatok, 21 máj 2010 Hru som zatiaľ len videl hrať iných hráčov (a čítal som recenzie). Z toho môžem usúdiť, že je to pekná párty hra, v ktorej si užijete kopec srandy hlavne s gumeným kladivom, ktoré vám bude neustále búchať po hlave :)

Nápad je pekný, spracovanie príjemné a výsledok? Ak hľadáte hru pre 4-8 hráčov namiesto nedeľnej chvíľky poézie, siahnite po tejto. Pravdepodobne neoľutujete...

  Ešte viac \"mäsa\" do \"mäsitej\" hry, Piatok, 21 máj 2010 Agricolu som zataiľ hral iba párkrát a Sedlákov zatiaľ nemám (je vôbec otázne, či niekedy mať budem...). Práve preto, že hry celkovo zatiaľ hrávam málo a keď sa vôbec naskytne príležitosť, je aj základná Agricola spoluhráčom nateraz dostačujúca.

To nič nemení na tom, čo všetko rozšírenie prináša a že je to v každom prípade zaujímavé. Močiare, kone, nový prvok potreby výhrevu domácnosti... Rozmýšľam, čo a či vlastne sa ešte k Agricole dá pridať? Teda okrem nových prípadných kariet profesií a vybavení (či zábavných minirozšírení typu Balíček X).

Uwemu sa to zase raz podarilo, takže dúfam, že ďalšie jeho hry a/alebo rozšírenia budú mať minimálne takúto kvalitu.

  Stavba hradu? Áno aj nie..., Štvrtok, 20 máj 2010 Arkadia by svojim obalom mohla nabádať k tomu, že je o stavbe hradu a jeho okolia. Je tomu tak, ale skôr sa jedná o hru skĺbenú s hlavolamom, v ktorej musíte vhodne umiestňovať jednak budovy rôznych tvarov (Tetris, niekto?) a k nim svojich robotníkov, aby ste po ich úplnom obkolesení mohli získať určitý počet pečatí daného typu, ktorý zobrazuje budova.

Zaujímavosťou hry je, že bodovacie kolá nie sú spoločné, ale každý z hráčov si sám zvolí, kedy chce svoje pečate vymeniť za zlato. Môže teda čakať niekoľko kôl, alebo obodovať svoje pečate vtedy, keď si myslí, že je situácia najvýhodnejšia. Pri bodovaní je totiž dôležitý počet symbolov tej-ktorej pečate na hrade v strede hracieho plánu, ktorý hráči sami upravujú po úspešnom obkolesení niektorej budovy. Tak môžete aj vyložene škodiť svojim spoluhráčom tým, že nahradíte pečať, ktorú zbierajú oni, pečaťou, ktorú zbierate vy. Ale rovnako sa môžete zviesť popri inom hráčovi a bez toho, že by ste sa museli starať o niektorú z pečatí, vám ju môže pridať on, načo si vy obodujete svoje pečate v ďalšom ťahu.

Aj napriek tomuto zaujímavému mechanizmu mi hra príliš nesadla a aj keď ju občas hrávam, skôr volím iné hry. Najmä kvôli istej "neprehľadnosti" - ak to tak môžem nazvať - a celkovej "neobľube" hlavolamových hier.

Graficky a komponentovo je ale hra celkom pekná a zaujímavá, aj keď sa nekoná žiadne "3D", ako pri Torres či iných podobných hrách.

  Kontakt na Dradise! Päť... nie desať Cylonských Ra, Štvrtok, 20 máj 2010 Doteraz jeden z absolútnych vrcholov kooperatívno-kompetitívnych hier. Nepreháňam. A to hovorím s kľudným svedomím napriek tomu, že som hru ešte nehral!

Battlestar Galactica je hra, ktorú si určite neužije každý. Niekomu môže vadiť prvok zradcov v podobe tajného výberu rolí, počas ktorého môžete dostať kartu Cylona a potom sa musíte snažiť prekaziť plány ostatných. Inému môže vadiť sci-fi téma a neznalosť nového spracovania seriálu, ktorý je pre hru predlohou. Ale ostatní by si mali minimálne prečítať pravidlá a niektoré diskusie o hre, pretože hier, ktoré vás takto vtiahnu do deja a nepustia až do konca, je veľmi veľmi málo.

Podstatou je snaha niekoľkých desiatok tísícov ľudí, ktorí prežili jadrové útoky na svojich 12 kolónií, uniknúť nebezpečenstvu Cylonskej flotily. Aby zvíťazili, musia sa dostať čo najbližšie k bájnemu Cobolu - 13. kolónii - z ktorej podľa mýtov vzišli všetky ľudské bytosti. Dôležité je dovtedy držať viaceré spoločenské a technické ukazovatele na dostatočnej úrovni - musíte sa starať o morálku, palivo, populáciu a jedlo. Ak čo i len jeden z týchto ukazovateľov klesne pod kritickú hranicu, hra pre ľudských hráčov končí neúspechom.

Každý hráč má svoju rolu, ktorá mu umožňuje vykonávať rčité zvláštne akcie (okrem normálnych). Počas hry sa snaží podľa svojej prísluštnosti (človek alebo Cylon) konať tak, aby pomáhal spoločnému cieľu, ale (v prípade Cylona) nepomáhal príliš, alebo naopak skryto škodil. V hre je prvok napätia a nedôvery zdôraznený napríklad tým, že ku každej vykonávanej akcii hráči pridávajú vhodné (alebo naopak nevhodné) karty. Tie sú ale pred spočítaním zamiešané, aby nikto nevedel, kto akú kartu pridal. Tak je omnoho ťažšie vydedukovať, kto sa snaží veci ľudskej populácie pomôcť a kto uškodiť.

Hráči môžu tiež podozrivých spoluhráčov poslať do väzenia, kde je obmedzená schopnosť vôbec niečo robiť, môžu bojovať s nepriateľskými loďami, môžu riešiť politické otázky a postupne pripravujú svoju flotilu na sériu skokov, ktoré im pomáhajú aspoň načas uniknúť pred nepriateľom.

Autori bravúrne zvládli prevedenie hry a jej príslušnosť k televíznej predlohe - naozaj cítite, ako keby ste sa nachádzali uprostred diania a riešili ťažké otázky, ktoré museli riešiť posádky lodí. Na to ale potrebujete zanietenú skupinu ľudí - výrazne pomôže odsledovanie aspoň prvej série seriálu, aby ste mali prehľad o politických a spoločenských machináciách vo flotile.

A pozor, Cyloni vyzerajú ako my!

  Mozgovo náročná hra, Štvrtok, 20 máj 2010 Brass nie je pre občasných hráčov, či pre niekoho, kto hľadá odreagovanie sa na 30 minút. Pravidlá až také zložité nie sú (pochopil som ich v podstate po prvom prečítaní plus krátkom štúdiu), zložitá je samotná hra, keďže máte na výber veľa vecí, ktoré môžete vo svojom ťahu robiť. V hre musíte aj trochu plánovať a pripravovať si svoju stratégiu (aj keď občas môže závisieť aj od kariet, ktoré dostanete). Karty ale majú viacero použití, takže tým má ich náhodné ťahanie menší vplyv na ďalšie rozhodovanie.

Podstatou hry je stavba priemyselných budov a baní v mestách, ku ktorým potrebujete postaviť aj prístavy, aby ste mohli ich výrobky predávať. Takisto staviate medzi mestami vodné kanály (neskôr aj železničné spojenia), bez ktorých logicky žiadny tovar či materiál prepraviť nedokážete. Zaujímavé je, že môžete využívať aj kanály (železnice) iných hráčov, nielen svoje. Takisto môžete na predaj výrobkov využiť aj prístav iného hráča, za čo ale získa on určitý podiel z vašej obchodnej transakcie. Veľkú rolu v hre hrajú peniaze a pravidelný peňažný príjem, ktorý musíte sledovať, aby ste neskončili v mínuse.

Vzhľad hry je čisto účelný, nečakajte žiadne "nemecké" nádhery typu Pilíře země či Doba kamenná. Ale na to sme si už u Martina Wallacea (hádam) zvykli.

Nevýhodou hry je minimálny počet hráčov - trojica, ale na BoardGameGeeku sa dá nájsť aj upravená mapa a pravidlá pre dvoch hráčov od iného známeho herného dizajnéra - Michaela Schachta.

Brass odporúčam všetkým, ktorí hľadajú hlbší zážitok z ekonomicko-obchodných hier a neváhajú takejto hre obetovať aj dve hodinky.

  Moje začiatky..., Utorok, 03 marec 2009 Carcassone je bez debaty jedna z prvých hier, ktoré si ľudia, zaujímajúci sa o "moderné" spoločenské hry kupujú a skúšajú. Asi aj preto, že hra je relatívne jednoduchá (samozrejme treba začať od začiatku a pridávať rozšírenia až keď sa s hrou "zžijete") a priebeh je rýchly, v podstate sa na nič nečaká.

Ako už bolo spomínané, herné súčasti sú kvalitné a odolné (a aj musia byť, keď sa toľko prevaľujú v plátenom vrecku, alebo v rukách hráčov). Hre by prospela väčšia bodovacia tabuľka, kľudne aj do 150 bodov, čo by ale samozrejme vyžadovalo buď skladaciu tabuľku, alebo zmenšenie políčok. Takže to je len také rýpnutie...

Inak odporúčam všetkým začínajúcim, ako aj pokročilým hráčom, minimálne preto, že je to hra, ktorá pomáhala definovať žáner moderných spoločenských hier.

  (Monopoly)x2, Piatok, 21 máj 2010 Absolútne súhlasím s Pecom.

Cashflow je obyčajný marketingový ťah, ktorý slúži na podporu kníh autora hry. Prezentuje sa ako "učebná pomôcka" a "záchranca finančného povedomia hráčov" (nie doslovný slogan!). V podstate je to ale len ďalšia variácia na Monopoly, len s dvomi dráhami! Z jednej sa musíte dostať na druhú, aby ste boli "zahojení".

Prevedenie je chabé, ale aspoň vyzerá trošku lepšie, ako pôvodné Monopoly.

Znovuhrateľnosť je ale pre mňa na bode mrazu, takisto ako zábava.

Ruky preč!

  Farebné chameleóny, Utorok, 03 marec 2009 Coloretto je naozaj chvíľková hra, dáte ju podľa mňa aj za desať minút, ak sa ponáhľate ;)
Ale je zábavná a dobre plní to, na čo je určená. Krátka vsuvka ako oddych medzi hrami, alebo na vyplnenie školskej prestávky, či posedenia pri káve.

Kvalita kariet je dobrá, porovnateľná s inými hrami. Pravidlá sú jednoduché a ak si zoženiete verziu s kartičkami aj pre dvoch hráčov, nebudete si musieť pamätať, ku ktorej koľko kariet pri 2 hráčoch pridávate.

  Hombre, vamos!, Piatok, 21 máj 2010 Cuba Cube je síce vzhľadovo menšou hrou, ale jej potenciál sa dá v pohode zrovnávať s omnoho väčšími hrami.

Podstatou je cvrnkanie kociek po hracom pláne, ktorým je vlastne doska stola (či zem), ohraničená kartičkami miest.

Podľa zvoleného typu hry (je ich päť) potom používate niektoré (alebo všetky) herné komponenty a buď iba súťažíte o to, kto prejde ako prvý všetky mestá (teda brány, tvorené kockami), alebo sa vrhnete do pašeráckej hry a dopravujete tovary podľa toho, čo od vás chce váš boss.

Jirka sa ako vždy pochlapil a dodal nám ďalšiu zo série príjemných hier. Malou nevýhodou sú trošku zložitejšie pravidlá, ale ak si ich už raz preštudujete a vyskúšate, dostanú sa relatívne ľahko do krvi.