|
alebo najväčší festival hier na svete.
Príliš často som počul o tomto stretnutí 150 tisíc hráčov (áno, dobre ste prečítali, je ich naozaj toľko – druhá najväčšia hráčska akcia na svete je v USA a je rozsahom iba asi štvrtinová) iba samé superlatíva. Moje dojmy, a je to môj tretí essenský výlet, sú zmiešané. Tak rád by som zažil tie pekné veci bez tých náročnejších. Napríklad stretnutia so zaujímavými ľuďmi, autormi, hráčmi, či obchodnými partnermi – ale bez stretnutí s tisícmi nevábne voniacimi*, s ostrými lakťami sa tlačiacimi indivíduami. Zážitky z hrania nových hier, objavovanie krásnych nápadov či grafických stvárnení – ale bez obmedzenia časového, či priestorového, prípadne bez naliehajúcich promotérov snažiacich sa vás namotať na nevydarené kadečo. Fakt ale je, že jedno bez druhého nejde, festival Spiel v Essene už má svoje neodmysliteľné miesto ako TÁ akcia roka. Hráči aj vydavatelia tam jednoducho musia byť. A keďže popisy nových hier a diania nájdete kdekade, ja vám prinášam zbierku zážitkov a momentiek. Kúsok atmosféry.
* Toto tajomné „pachové vyžarovanie“ istých hráčov (nezanedbateľného množstva) vysvetľuje, prečo v rozšírení pre hráčov hry Gift Trap o rozdávaní darčekov nechýbajú dary ako dezodorant!
Cesta zo Slovenska do hál Messe v Essene trvá okolo 12 hodín. Ak nešetríte auto a nervy spolujazdcov. Ubytovanie musíte mať zabezpečené pár mesiacov vopred, inak sa príjemne vyspíte iba zázrakom. A jedlo, jedlo stačí na raňajky nakúpiť v obchode, deň prežiť na pripravenom chlebíku, alebo hotdogu za 3 eurá, no a večera je pravým hodovaním – tlupky kamarátov variace sáčkové polievky či ohrievajúce konzervy (česť výnimkám, niektorí kulinári venujú večeri hodiny času). Počasie je irelevantné, ak len nechcete ísť namiesto hrania na prechádzku mestom, pretože celý čas trávite v nedostatočne kyslíkom vybavených halách*. Hlavná rada znie: neísť sám, ale mať so sebou priateľov.
* Kto pozná bratislavské priestory Incheby, nech si ich vynásobí tak osemkrát, kto sa nevyzná, ľahko sa stratí, alebo niektoré časti veľtrhu ani neobjaví.
Utorok je dňom príchodov menších vystavovateľov (väčší už makajú naplno) z celého sveta, ktorí si zabezpečujú lístky na vjazd áut, vstupenky, prezerajú plochy a plôšky, vešajú bannery. Streda je oficiálne ešte dňom príprav, ale jej hlavný zmysel spočíva najmä v tom, že všetci účastníci sú už na mieste a ešte sa halami nepotuluje stotisíc návštevníkov – celý deň teda prebiehajú stretnutia, vzájomné okukovanie noviniek a snaha zabezpečiť si pekné veci skôr, než ich rozchytajú davy. Vo štvrtok sa brány otvárajú dokorán a ohromujúci chaos sa začína naplno. Beží až do nedele večera, keď o siedmej zaznie gong a ako zázrakom miznú celé kopy hier a stánkov. Prázdne haly sa tvária akosi opustene a zradeno. Tak to v Essene beží.
Autorov hier môžete stretnúť v najväčšej koncetrácii práve tu. Niektorí s nepríjemne nadradeným výrazom pozorujú hry iných, tváriac sa, akoby im niečo smrdelo (nech mi pán Knizia odpustí, ale koledoval si o to). Prípadne ak nepatríte do uznávanej skupiny hernej elity, tak vás ignorujú (to je moja, ticho dúfam, že mylná, skúsenosť s Friedemanom Friesem). Ale veľká väčšina sú zaujímaví ľudkovia nečakaného vzhľadu a povahy. Pracoval som po boku dvoch českých autorov, ktorých hry majú reputáciu na celom svete. Ich spoločnosť bola nesmierne príjemná. Vláďa Suchý je tichý človek s hmatateľnou pokorou, keď je potrebné pracovať, robí všetko, potichu a nenápadne. Vlaada Chvátil srší humorom a je prístupný každému (okrem fanyniek a uctievateľov s príliš vlezlými spôsobmi).
Zajac - Chvátil
Zaskočený som bol stretnutím s Philipom Keyartesom, autorom Smallworldu. Pristavil sa pri našom stánku, na pohľad škareďúch, prezeral si hry. Celej francúzskej skupinke som ukazoval Dungeon Lords, keď som si na ňom všimol dva odznaky rozšírenia Smallworldu. Mne sa napriek snahe nepodarilo získať ani jeden, tak som si polohlasom vzdychol, že niekto má šťastie. Načo on jeden z nich odopol a daroval mi. Odmietol som ho vziať – veď predsa viem, ako vzácna je takáto trofej. A vtedy z neho vyliezlo, že on ako autor ich môže mať koľko len chce. Nechcelo sa mi veriť, ale časom ma presvedčil. Usvedčujúce foto prikladám. A tým to neskončilo – keď dobehli dievčatá (moja manželka Ivka a naša skvelá Zuzka, ktoré pracovali na stánku od rána do večera, tretia dilli práve naplno vysvetľovala Zajačiky a losy) a pýtali sa, či sa nedajú zohnať tričká s motívom jeho hry, ktorých bolo na predaj iba pár, vypýtal si papier. Tričká už totiž došli. No Philip s vervou popísal ošklbanú obálku, jediný papier, ktorý sme mali naporúdzi, čímsi po francúzsky a poslal ma do megastánku Days of Wonder, nech nájdem „Andreasa, Cyrila, alebo Franka“* A čuduj sa svete, tam vykúzlili na tento obálkový pokyn posledné dve fialové bundy Smallworld. Mali ste vidieť môj triumfálny návrat a radosť dievčat!
 
Keyaerts Smallworld-baby
* Nakoniec to bol Cyril, pretože Frank mal inú prácu a s Anreasom sme dohadovali účasť Slovenska na majstrovstvách sveta v hre Ticket to Ride.
Kooperatívka Pandémia je známa aj u nás, vďaka jej českému vydaniu. A tak som hneď spozornel, keď mi bol predstavený Matt Leacock, jej autor. Nesmierne príjemný, až ostýchavý muž, s ešte sympatickejšou manželkou po boku boli osviežením večera*. Napriek úspechom ostal skromný a hneď sa mi s vírusmi jeho hry bojuje lepšie.
Mat Leacock
* Pandémia sa umiestnila na treťom mieste rebríčka Deutscher Spiele Preiss, takže boli Leacockovci ako hostia na slávnostnom odovzdávaní cien – mňa tam kamaráti prepašovali ako Frau Chvátil, hoci organizátor ešte chvíľu krútil hlavou a Vlaada si zvykal na rozširujúci sa aparát manželiek. No nakoniec všetko dobre dopadlo, aj odovzdávanie cien, aj Vlaadove manželstvo, aj moja identita a aj večera bola fantastická.
Veľa zábavy sme si užili s bratmi Lammontovcami (autori Snow Tails, Antler Island, či novinky Savannah Tails). Škóti mi predviedli tancujúce rolničky na ich kiltoch, zahrali sa s nami párty hru Zajace a losy, no a navliekli ma do ich kostýmu pretekárskeho pštrosa, s ktorým sme behali po celom výstavisku.
  
Pre tých, ktorí zaregistrovali hru Gift Trap máme dobré správy. Totiž Nick Kellet pracuje na rozšíreniach, ktoré budú fungovať aj ako samostatné kartové hry, ale aj ako možné doplnkové sady darčekov. Je to menší usmievavý muž, ktorý bol ochotný celé dni stáť a sám ľuďom vysvetľovať jeho hru. Napriek tomu, že je ovenčená všemožnými cenami a mohol by so zloženými rukami pozorovať iných, ako pracujú zaňho. Jeden set doplnkových sád nám venoval aj na Slovensko, aby sme hru otestovali a dali mu vedieť, čo a ako – sú to krabičky pre „guys“, „gals“ a „kids“. Zábavá je aj extra sada darčekov pre notorických hráčov s nápadmi ako automatický chystač hier, herný katéter (aby vás nič, ale naozaj nič nevyrušovalo), možnosť sám určiť víťaza Hry roku, ale aj špeciálna kartička pre Essen – rezervovaný stôl na celý festival (a verte mi, že to je vrchol luxusu).
Poľskí autori sú kategória sama o sebe, tlupa úplne rôznych ľudí (fyzicky), ale všetko príjemní, veselí a ochotní chlapi. Najvážnejšie sa tvári Ignác z Portálu, ale možno to bolo len pochmúrnosťou ich stánku, kde nad veľkou maketou hradu ukazovali ich novú hru Stronghold o dobýjaní pevnosti. Ak sa niekde chcete pristaviť a pohovoriť si slovenčinou, stačí zájsť k niektorým z nich, isto si oddýchnete.
O hre Day&Night som sa dozvedel (ako správna herná lama* ) až prednedávnom, v súvislosti s jej výhrou ocenenia International Gamers Award. Je to hra pre dvoch, v ktorej hrá jeden hráč za noc a jeden za deň, zaujímavá a s dobrou atmosférou, akurát si ju zahráte oveľa lepšie, ak už máte trochu napozerané karty a možnosti. Prekvapili ma jej autori – šťúplo pôsobiaci mladíci. Možno sami zaskočení významnou cenou. Tešili sa, keď zistili, že ich hra poputuje aj na Slovensko a do Čiech. Snáď im elán vydrží a nápady nedôjdu (a dúfam, že neostanú iba pri neviemkoľkých rozšíreniach).
* Kto nevie, čo je lama v hernom svete, tiež je lama...
Kamarátka dala kamarátovi darček ako svadobný dar. Bolo to rozšírenie k hre Age of steam. Na moje sklamanie mi ho po svadbe vrátili, ževraj chýba jedna z troch hracích častí herného plánu. Viacmesačná epopeja o hľadaní riešenia sa skončila práve v Essene. Vybral som sa za autorom rozšírenia, trochu sa posťažovať a získať chýbajúce. Verte mi, že som sa červenal ešte pár minút, ale aj sme sa na mne spolu zasmiali – Ted Alspach, mohutný chlapisko a autor celej kopy rozšírení mi ukázal, že dva diely plánu sú presne to, čo potrebujem, len jeden sa používa dvakrát...
Na začiatok vám isto stačilo, hádam toho nebolo aj priveľa. Samotným hrám a ich „skúšaniu“ sa budeme s dilli (a ďalšími) venovať postupne, tešte sa. Všeličo pekné pribudlo do sveta hier.
Peter Černák z iHRYsko.sk
(písané aj pre Fantáziu)
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
dočasne plno
Na omluvu viděl jsem někde na bgg nějaký obrázek a tam měli ty části tři, ale asi si ji dodělali. Skvělý článek, doufám, že do toho tady budeš fušovat častěji. Díky moc.