Opakovane sa v diskusii nášho webu opakujú otázky mladých a začínajúcich autorov o tom, že majú nejakú fajn novú hru, a že pred tým ako svetu ukážu svoje originálne nápady, chceli by mať nejakú poistku, že im ich prácu nikto neukradne. Tak som si povedal, že by sa tu hodil nejaký článok, ktorý by to trochu popísal. Takže predmetom tohto článku je poskytnúť čitateľovi základný úvod do problematiky právnej regulácie moderných spoločenských hier z hľadiska práva duševného vlastníctva.

Najprv si povedzme, čo to asi tak je, to „duševné vlastníctvo“. Je to akási umelá právna konštrukcia, ktorá sa snaží pripodobniť určité výtvory ľudského ducha (a snáď aj umu) k materiálnym veciam, ktoré sa zvyčajne dajú vlastniť. Normálne veci (napríklad jablko) môžem vlastniť. To znamená, že s tou vecou môžem naložiť podľa toho ako sa mi zachce (napríklad z jablka uvarím kompót). Ľahko sa to kontroluje, pretože s vlastníctvom je spojená zvyčajne a držba (jablkom mám doma v kuchyni) a ten kto nie je jeho vlastníkom (suseda) túto vec len tak ľahko nemôže použiť.

Čo však v prípade takých výtvorov ľudského umu ktoré sa veľmi ľahko dajú okopírovať, či ako vravíme „ukradnúť“? A už vôbec sa nedajú zamknúť do komory? V tomto prípade právnici vymysleli „právo duševného vlastníctva“ aby dali výtvorom ľudského ducha tak trochu podobnú ochranu ako majú normálne veci. Skrátka, aby sa „to“ dalo predať, požičať, prenajať a aby sa to danému tvorcovi aj trochu oplatilo.

Náš právny poriadok rozlišuje 2 hlavné mechanizmy, ktoré umožňujú ochranu práva duševného vlastníctva :

1.       Autorskoprávna ochrana

2.       Priemyselnoprávna ochrana

Tieto dva systémy sa od seba podstatným spôsobom líšia. V prípade autorskoprávnej ochrany je predmet duševného vlastníctva právom chránený už len tým faktom že je nejakým spôsobom zachytený (napríklad ak namaľujem obraz), ba dokonca v niektorých prípadoch stačí aj vykonanie diela (zaspievam pieseň). V druhom prípade je potrebná určitá registrácia na príslušnom orgáne (prihláška patentu na Úrade priemyselného vlastníctva SR).

Moderné spoločenské hry ako také nie sú našim právnym poriadkom rozoznávané ako nejaký osobitný predmet práva duševného vlastníctva (na rozdiel napríklad od knihy, filmu, architektonického diela, patentu, topológie polovodičových čipov a mnohých ďalších). To znamená, že ich podstatu je potrebné trochu rozobrať, aby sme zistili aká právna ochrana sa na ne môže vzťahovať.

Zvyčajne hry obsahujú nasledovné predmety práva duševného vlastníctva:

1)      Návod – ako text je zrejme literárne dielo

2)      Obal, figúrky, žetóny, karty, hrací plán a ostatné komponenty sú určitým umeleckým dielom

3)      zriedkavo hra môže obsahovať nejakú ochrannú známku (nejaké slovo, symbol obrázok s ® alebo ™ - napríklad slovíčko „Lego®“ ). Toto zrejme nie je problém našich autorov a tak to tu ďalej riešiť nejdem.

A kde je herný mechanizmus ktorý tvorí jadro, podstatu a to azda najhlavnejšie z celej hry?

Nuž, pre všetkých autorov, ktorí by herný mechanizmus chceli mať právne zabezpečený a chránený prichádza smutná správa – herný mechanizmus nie je v zásade chránený autorským právom a ani sa nedá „patentovať“. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že Európsky patentový dohovor, článok 52, ods. 2, písm. c) stanovuje: „Za vynálezy ... sa nepovažujú plány, pravidlá a spôsoby ... hrania hier.“ (citáciu som prevzal z Luborovho príspevku k tejto téme v starom fóre).

Prakticky to znamená, že napríklad ak pán Knizia vymyslel hru „korytnačie preteky“, hocikto môže úplne legálne vyrobiť hru ktorá bude obsahovať úplne a presne rovnaké herné princípy a mechanizmy, jediné čo sa musí zmeniť je vizualizácia a musia sa prepísať pravidlá do iných formulácií aj keď s ekvivalentným obsahom. Alebo si túto hru upraví ako sa mu zachce a pána Kniziu sa ani nespýta, či je tá úprava OK. Len pre zaujímavosť, patentovať sa (samy o sebe) nedajú napríklad ani matematické vzorce.

Do akej miery sú chránené tie ostatné komponenty – teda návod ako literárne dielo a ostatné komponenty ako umelecké dielo? To si povieme v druhej časti tohto článku.

Disclaimer: Tento článok je len môj osobný názor a nemá to charakter právneho stanoviska, advokátskej rady či pomoci a nie je zamýšľaný ako záväzný akýmkoľvek spôsobom. Situácie a príklady tu uvedené sú veľmi generalizované a pred praktickým použitím nápadov tu obsiahnutých odporúčam preštudovať si právne predpisy. Napríklad na jaspi.justice.gov.sk. Autorský zákon je tam pod č. 618/2003.

Ak by ste radi diskutovali k téme práva duševného vlastníctva, vo fóre by na to mohol byť samostatný chlievik, kde o tom s Vami rád podebatím. Ocením ak sa tu pod článkom bude riešiť iba jeho forma, (ne)kvalita obsahu a nie konkrétne dielčie právne otázky.

Pokračovanie nájdete tu.

Debata k článku vo fóre.

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..