Už pri mene hry si človek pripomenie slávny román Miguela de Cervantesa y Saavedru a jeho hlavnú postavu Dona Quijota de la Mancha. Obrázok s mlynmi, rytierom a jeho verným sluhom (Sancho Panza) na krabici ho len utvrdí, že ide o slávne neslávne putovanie Dona za jeho Dulcineou plné bojov s veternými mlynmi.  Poďte zistiť, ako dopadol náš test hry.

Tak sme si sadli ku stolu a vybalila som túto novinku s upozornením, že som pravidlá ešte ani nestihla prečítať. Každý dostal žetón, herný plán a akúsi sadu kartičiek svojej farby. Až na to, že v hre nie je zelená (a ja hrám vždy za zelenú), bolo všetko v poriadku. Kartónové diely sú z masívneho kartónu, obrázky sú ľahko rozoznateľné. Niektorí začali kartičky triediť, ale to už som čítala nahlas pravidlá (samozrejme rovno so zabudovaným automatickým tlmočníkom z nemčiny v mojom hrdle).

Zistili sme, že na kartičkách má každý dva hrady. To budú počiatočné kartičky. Okrem nich sú tam kartičky s rytiermi so štítmi, s kostolmi a s mlynmi a samozrejme na každej sú nejaké cestičky. Celá hra je rozdelená na tri kolá a po každom kole sa hodnotí vybudovaná krajina. Najprv hrady: Aby sa počítali body za hrady, musia byť hrady osídlené. Čiže na ceste spojenej s hradom musia stáť podľa kola jeden, dvaja alebo traja rytieri. Potom obrana vlastného územia. Na ceste spojenej s hranicou musí hneď pri hranici byť dostatočná sila – opäť rytieri, už nie ich počet, ale ich sila zobrazená na štíte. Potom sa hodnotia kostoly a mlyny. Pre samostatne stojaci objekt sa body neudeľujú. Ak je stavba napojená cestou na práve jednu stavbu rovnakého druhu, tak hráč získa 2 body. Ak ich je spojených viac ako dve, získa hráč 2 body za každú takto prepojenú stavbu. Na konci hry sa ešte jednorázovo hodnotí najväčšia armáda – teda za najsilnejšie prepojené vojsko (rytieri) získa hráč toľko bodov, ako je sila tejto armády.

Každý hráč sa snaží vytvoriť na svojom panstve s dvomi hradmi tú najdômyselnejšiu spleť ciest s kostolmi, veternými mlynmi a rytiermi. Na svoje panstvo rozdelené na obdĺžničky musí hráč v každom ťahu niektorú obdĺžničkovú kartičku položiť na konkrétny obdĺžniček. Ten určí náhodne ťahaná karta. Cestičky položených kartičiek nemusia nadväzovať, ale každý sa snaží mať čo najviac kartičiek vzájomne prepojených.

Hráč má v prvom kole odkrytých 9 kartičiek, ktoré postupne umiestňuje. Vždy sa rozhoduje nanovo a môže tvoriť sieť zameranú na kostoly, alebo mlyny atď. Túto stratégiu ovplyvňujú viditeľné kartičky a tiež postupne ťahané súradnice miesta položenia. V druhom kole už je otočených a prikladaných 7 kartičiek. V treťom ide o 5 kartičiek. Posledná kartička je síce v treťom kole viditeľne položená pred hráčmi, ale položí sa ozaj na posledné miesto.

Hra sa nám páčila. Ani sme si nevšimli, ako rýchlo sa skončila. Výhodným pre bodovanie bolo použitie prehľadových kartičiek. Rovnaké šance sú pre hráčov zabezpečené rovnakou pozíciou hradu a rovnakým miestom priloženia nasledujúcej kartičky. Aké majú hráči kartičky k dispozícii a ako ich využijú, ostáva na nich. Množstvo kartičiek otočených lícom nahor dáva možnosti a súčasne je natoľko obmedzené, že rozmýšľanie hráčov netrvá pridlho.

V konečnom dôsledku hra nemala žiadne spojenie so zmieneným románom. Nikto nebojoval s veternými mlynmi, teda ak ťahanie konkrétnych súradníc v momente, keď už nemáte na to miesto vhodnú kartičku, za takýto boj nepovažujete. K zobrazenej krajine sa názov každopádne hodí. Hra je výborná na „zahriatie“, rodinné hranie, či len tak na vyplnenie času počas krátkej pauzy.

Plusy a mínusy

+ jednoduché a krátke pravidlá
+ neposkytuje „mysliteľom“ možnosť hru príliš naťahovať
+ dobrá grafika
+ primerane krátka doba hry – pokojne si dáte ďalšiu

- skoro nulová miera interaktivity
- v istých momentoch nemožnosť ovplyvniť výsledok
- náhoda hrá veľkú rolu

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..