Opäť sa koná celoštátne kolo matematickej olympiády. Tento rok idem až v pondelok. Takže prvý večer strávili olympionici „na suchu“, teda na hernom suchu. Ale v momente, kedy sa objavujem na recepcii hotela, už tam sú aj žiaci a pýtajú sa: Priviezli ste hry? Máte aj Dobble?

Traja mladí muži už aj cupitajú za mnou k autu a vynášajú tašky plné hier na druhé poschodie. Ešte som sa ani neubytovala a už robím poradcu: „Máme tak hodinku času. Čo nám odporučíte?“, „Aké je 7 Wonders?“, „Ktorý Dominion je základný? A ktorý je najlepší?“, „Osadníkov ste , dúfam, nezabudli.“...

Záujem vždy poteší a mládež má aspoň o program postarané. Po tých predchádzajúcich rokoch s hrami vidím, že semienko vzklíčilo. Zrazu sa tu objavuje Jungle speed „z vlastných zásob“. Hrajú sa už bez môjho vysvetľovania aj pravidlovo zložitejšie hry. Niektoré som vysvetľovala vlani, niektoré naštudovali sami, niektoré poznajú z domu. Som zvedavá, kedy objavia Továrnika. Tá hra je natoľko prepočítavacia, že túto skupinu ľudí by mala silno osloviť. Už sa ňou v mojom okolí nakazilo zopár ľudí a to nielen matematikov. No, možno to necháme na utorok večer... Moji kolegovia už mi za ten dnešný stihli aspoň osemkrát spomenúť, že sa súťažiaci hneď prvý večer pýtali, či prídem s hrami.

Čo teší na hrách a týchto mladých predovšetkým mňa? Skúste sa zamyslieť, ako si predstavujete matematika? Je to roztržitý pán s hrubými okuliarmi, ktorý s ostatnými komunikuje veľmi málo, ba skôr vôbec, lebo mu nerozumejú? Teraz si predstavte spoločenskú hru a uvidíte pred sebou 4 (alebo iný počet) príjemných ľudí, ktorí sa spolu bavia a posúvajú po hernom pláne nejaké figúrky, kocôčky, či berú si odtiaľ kartičky. No popri tom sa stále rozprávajú a hlavne vyzerajú spokojne a uvoľnene. Nepripadá vám to ako dva kontrasty? A predsa sú tieto dva svety na jednom mieste, na celoštátnom kole matematickej olympiády, krásne zrastené dokopy. Hra plní socializačnú funkciu, odbúrava stres z dopoludňajšej súťaže, plní inak prázdne poobedie a večer príjemným programom. Neprídu sa zahrať všetci. Niektorí pôjdu najprv na vychádzku. Ale i to je v poriadku. Nemusia sedieť celé odpoludnie v hoteli. Vyvetrať hlavy je rovnako dôležité, ako každá iná činnosť. Večer si cestu do herne nájdu. Som o tom presvedčená.

V herni už to hučí ako v úli. Každý sa snaží z kopy hier vytiahnuť tú najlepšiu.
- Poďme si zahrať toto.
- A pozná to niekto?
- Myslím, že nie, ale veď ja si pravidlá prečítam.
- OK, potom nám to vysvetlíš.
Tak tomu hovoríme čitateľská gramotnosť. Naozaj nie je čo robiť, hry sa vysvetľujú akosi samé od seba. Skoro som zabudla na tú rýchlu hru na hodinku...
- Ak sa zabavíte aj pri zemepise, poďte skúsiť Bez hranic. Ja viem, že to má nemecký názov na krabici, ale vnútri sú aj české pravidlá, ako u väčšiny hier, ktoré som doviezla. 
- To je fajn, že si stihol naštudovať a vysvetliť Filou aj z tých nemeckých. To znamená, že môžeš prekladať názvy štátov z nemčiny do slovenčiny.
Brala som tie hry vlastne ako tréning cudzích jazykov? Asi nie, no fungujú tak, aspoň v tomto momente. Mne neostáva iné, len si povedať, ako je naša mládež šikovná.

 Vedľa sa na stole otvára krabica Slovensko, otázky a odpovede.
- Máte tu aj Európu?
- Posledne, keď som hral Európu, tak som sa nevedel dostať cez šport. Vždy prišla nejaká „ťažká“ otázka. Veď kto má vedieť, že...
Mladý muž si ani nevšimol, že on sám už to teraz vie. Naučil sa zbytočnosť, či skôr si rozšíril obzor a má ďalšiu tému, pri ktorej sa v diskusii nestrápni?
- Osadníkov, ktorých som vtedy na MO (matematickej olympiáde) vyhral, mám na intráku a stále sa hrajú. – prichádza znenazdajky vyznanie od dnes už opravovateľa riešení. Kedy to vlastne bolo? Tuším pred piatimi rokmi. Áno, pred piatimi rokmi sme začali písať túto peknú časť histórie matematickej olympiády.
Hrá sa Bobria banda, Osadníci, Dixit, Bez hranic, 7 Wonders, Doba kamenná, Kde leží Kocúrkovo, Blokus, Pentago, Švábí šalát, Tarantulie tango ... Dominion sa zo stola po hre ani neskladá. Mnohí sedia v kresle a posúvajú autíčka, vírus, lodičky... v hlavolamoch. Trošku sa obávam, že sa mali odreagovať, nie riešiť úlohy. Ale pozície sa rýchlo striedajú. I tí s hlavolamami sa  zapájajú do iných hier. Skupinky sa premiešavajú.

- Poďme si zahrať Dobu kamennú.
- Ale ja to neviem.
- Si jediný, kto to nepozná?
- Tuším hej.
- Dobre, takže máš svoj praveký kmeň ľudí a musíš sa oň starať. ... Zelené civilizačné karty ti dajú druhú mocninu počtu rôznych v bodoch.
- Keby si nevedel, koľko je druhá mocnina, máš to tu na svojom pláne – doplňuje ktorýsi hráč žartom. Áno, v tejto skupine ľudí to je žart.
- ... Čo ti dá najviac bodov, zistíš až po prvej hre, a potom to už bude fajn.
Po hre sa pýtam, ako sa páčila.
- Naozaj som až po hre pochopil kde sa dá získať množstvo bodov, ale ideme hrať znova.

Utorňajší večer nemá reálnu večierku. Sama začínam vysvetľovať Továrnika tesne pred polnocou. Po troch kolách hru prerušujeme a idem pokračovať v zasadnutí Slovenskej komisie MO. Konečne sú totiž opravené a prekontrolované všetky riešenia všetkých súťažiacich. Sama som zvedavá ako to dopadlo. Je pol druhej, výsledky sú uzavreté, všetko dohodnuté. Vieme kto pôjde so slovenským tímom na Medzinárodnú olympiádu. Dostať sa však do tímu bude tých najlepších z celoštátneho kola stáť ešte nemalé úsilie. Pôjdu na týždňové výberové sústredenie. Ak to bude ako vlani, už po odovzdaní cien sa začnú dohadovať, kto ktorú hru prinesie, aby im bolo celý čas veselo. Hneď po skončení zasadnutia ideme dohrať. Továrnik sa páčil, to je dôležité. Nakoniec je 2:30 ráno a posielam mládež spať. Aj ja si dám ešte nejakú hodinku spánku. Po deviatej začína veľká sláva. Vyhlasujú sa výsledky. Niektoré tváre sú nadšené, niektoré prekvapené, no i tak všetky šťastné. Dva dni tvrdej driny boli odmenené menším či väčším úspechom. O desiatej už leží niektorým šťastlivcom herný svet pri nohách.

Najlepší desiati (vpravo prvý, vľavo dvojica na deviatom mieste).

foto: Robo Hajduk a dilli

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..