Prvou a veľmi podstatnou podmienkou slušného chovania pri hre je, že len k takej hre si má prisadnúť hráč, ktorú dobre ovláda. Hráč sa musí vždy vyhýbať osobnej kritike spoluhráča. Všetky námietky proti hre majú sa predniesť spokojne a vecne, bez hocijakých zbytočných krikov. Je neslušnosťou a netaktnosťou v prúde hry spoluhráčov poučovať. Pri hre má byť primerané ticho a nesmie sa hráč dať strhnúť vášnivým hnutím radosti alebo hnevu. Je hlúpe a netaktné chcieť ostatným spoluhráčom dokazovať prevahu zo svojej dobrej a skúsenej hry. Hrať sa má vždy s čistými rukami. Kritizovať spoluhráčov a ich osobné vlastnosti je neprípustné.

Treba si pamätať, že hráč je spoločensky zaviazaný, ak vyhráva, poskytnúť spoluhráčom možnosť na odvetnú hru. Najlepším prostriedkom proti hnevlivým výbuchom je humor, lebo humorom sa udrží hráč v rovnováhe a má svojou dobrou náladou vplyv i na ostatných spoluhráčov. Niektorí hráči však sú i proti humoru imúnni a majú tú zlú povahovú vlastnosť, že pre všakové malichernosti vyvolávajú vášnivé scény.

Človek dobre vychovaný zo zásady odmietne sadnúť si ku hre s neznámymi ľuďmi alebo s ľuďmi nižšieho spoločenského postavenia. Podobne nie je výhodné hrať s hráčmi značne mladšími alebo s hráčmi oveľa staršími. Vyhýbať sa treba tiež takým spoluhráčom, ktorých povaha sa kloní k rozličným výstrednostiam.