Moderné spoločenské hry – „Blbý“ názov pre skvelú zábavu.

(Stručný úvod do problematiky)

Naozaj netuším, kto vymyslel tento názov – moderné spoločenské hry. Ani neviem o inom slovenskom ekvivalentnom názve pre tento typ zábavy. Pritom nejde o doslovný alebo dokonca voľný preklad z iného jazyka. Američania používajú termíny Euro games alebo German games. Nemci jednoducho Brettspiele. Nech už je ten náš názov akokoľvek nejasný či zavádzajúci, pomaly sa začína dostávať do povedomia, a tak sa ho teda budem držať aj ja. Akurát si ho v tomto článku dovolím skrátiť na MSH.

Na úvod sa ale ešte trochu pristavím pri prvom slove: moderné. Aby bolo jasné, slovo moderné v tomto prípade nemá znamenať, že všetky ostatné hry sú „nemoderné“, ale používa sa ako protiklad ku klasickým stolovým hrám ako Šach, Dáma, Človeče, Žolík alebo Kanasta. Hry, o ktorých budem hovoriť ja, sa začínajú hromadnejšie objavovať od polovice 90-tych rokov minulého storočia, hlavne v Nemecku.

No dobre, ale prečo chcú mať tieto hry svoje pomenovanie? Čím sa líšia od tých klasických? Ako príklad, ktorý mi pomôže v objasňovaní, najskôr rozoberiem dve „klasiky“ Šach a Človeče. Šach je stolová strategická hra pre dvoch hráčov s absenciou náhody, ktorej cieľom je eliminácia súperovho kráľa. Žiadne kocky, žiadne kartičky. Počiatočná situácia je jasne daná, figúrky sú všetky rozmiestnené už na začiatku hry. Záleží iba na vašich schopnostiach. Zahrajte si zopár partií s nejakým veľmajstrom a uvidíte, kto vyhrá.

Naproti tomu Človeče je jednoduchá „naháňačka“ s veľmi vysokým podielom náhody. Keď vám budú dobre padať kocky, porazíte hocikoho. Napríklad aj toho šachového veľmajstra.

Tieto dve hry mi teda vymedzili dva extrémne mantinely herných princípov a mne už iba zostáva alibisticky povedať, že MSH sú niekde uprostred. Budete v nich potrebovať logiku a predvídavosť, ale aj kúsok toho šťastia. Hotovo! Ale predsa len to trochu rozoberiem. Nasledujúce charakteristiky MSH zhruba opisujú vlastnosti, ktorými sa tieto hry odlišujú od iných hier, či už klasických hier alebo figúrkových bitiek (tzv. wargaming). Nie sú to však charakteristiky, ktoré by boli všeobecne právoplatné a záväzné. Mnohé z charakteristík platia aj pre iné typy hier, možno povedať, že drvivá väčšina MSH spĺňa všetkých 6 kritérií. Pre spestrenie si môžete teraz predstaviť nejakú stolovú hru, ktorú poznáte, a skúste si v duchu odpovedať, či táto hra zodpovedá nasledujúcemu opisu a nie je pritom MSH.

1. Variabilný počet hráčov. Počet hráčov, ktorí si môžu zahrať nejakú MSH, sa väčšinou pohybuje od 2 – 5. A je pritom jedno, či hráte dvaja alebo piati, princípy hry sa nemenia. Hráči otvoria jednu škatuľu a môžu hrať. Všetko, čo k hre potrebujú, je v nej.
2. Jednoduché pravidlá. Dve až štyri strany formátu A4 sa naozaj dajú rýchlo zvládnuť. Respektíve vám ich niekto skúsenejší vysvetlí za 10 minút.
3. Počas hry nikto nevypadáva. Víťazstvo v hre je riešené skôr pozitívne a pacifisticky. Víťazom sa stáva ten, kto získa najviac zlata, postaví najviac budov, bude prvý v cieli, získa najviac bodov prestíže a podobne. Eliminácia súpera väčšinou ani nie je možná. Nikto vám počas hry nevyhodí vašu figúrku a nemusíte začínať od nuly. Hra končí splnením určitej dopredu známej podmienky, a nie vtedy, keď na hracom pláne ostane posledná figúrka.
4. Vysoká miera zapojenia hráčov. Hráči nehrajú iba vo svojom ťahu, ale musia priamo reagovať na akcie protihráčov. Mnoho hier priamo núti hráčov spolu komunikovať a spolupracovať. Prebiehajú rôzne dražby, kde každý môže licitovať alebo ponúkať svoj tovar. V niektorých hrách sa poradie hráčov musí určiť dohodou alebo ponúknutím nejakej suroviny či peňazí. Mnohé hry majú bodovanie či bonusy rozložené už počas hry, nie iba na konci, takže je stále o čo hrať.
5. Dĺžka hry. Väčšinu MSH dohráte do jednej hodiny, ale ak by sa malo určiť nejaké rozpätie, tak pri 95 % hier sa hracia doba pohybuje medzi 15 až 90 minútami. Pričom znovu treba zdôrazniť, že počas hry nikto nevypadáva.
6. Absencia kociek, čiže absencia „slepej“ náhody. Samozrejme každá hra určitý náhodný prvok obsahuje (ťahajú sa rôzne karty alebo sa losujú suroviny a pod.), aby aj tí slabší hráči mohli prekonať silnejších. A naopak, aby si ani tí najlepší hráči nemohli byť vždy istí. Hlavný dôraz je však kladený na plánovanie, reagovanie na vzniknutú situáciu, a nie na hrkot tých „mnohostenov“ po stole. Kocky jednoducho v škatuli nenájdete.

Takže toto je v hrubých rysoch 6 charakteristík moderných spoločenských hier. Opakujem, že nie sú absolútne. Týchto hier je príliš veľa, aby sa tak ľahko dali opísať a zaškatuľkovať. Existujú hry, ktoré niektorú z vyššie uvedených kategórií spĺňajú až príliš extrémne alebo len veľmi voľne. No myslím, že na načrtnutie hrubého obrazu to zatiaľ stačilo.

Teraz sa zameriam na trošku konkrétnejšie delenie MSH z pohľadu herných mechanizmov a tematiky, pričom sa budem snažiť uvádzať príklady z hier, ktoré sú u nás dostupné, alebo aspoň odkázať na stránku o danej hre. (Modré názvy hier sú hypertextové odkazy na obrázky. Drvivá väčšina obrázkov je z najväčšieho servera o spoločenských hrách www.boardgamegeek.com a zopár z českého www.hrajeme.cz.)

Prvým rozdelením by mohlo byť delenie na hry abstraktné a tematické.

Výborným príkladom abstraktnej hry je klasické japonské Go. Sieť pravouhlo sa pretínajúcich čiar a biele a čierne kamene. Čo táto hra vlastne predstavuje? Niekto hovorí, že je to simulácia zaberania území, ale prečo by to nemohla byť simulácia boja bielych krviniek s bacilmi? Herné komponenty sú totiž príliš nejednoznačné, takže to môže byť hocičo. Do kategórie abstraktných MSH možno zaradiť Abalone, Yinsh, Gipf, DVONN alebo Ingenious . Tieto hry väčšinou vychádzajú z nejakých geometricko-matematických základov. Kamene sa kladú tak, aby vytvorili dlhšiu líniu, zabrali väčšiu plochu, alebo majú rôznofarebné strany a môžu tak patriť raz jednému, raz druhému hráčovi. Napriek menej atraktívnemu vzhľadu sa tieto hry opäť dostávajú do pozornosti hráčov. Hlavne kvôli krátkej hracej dobe, čo je dnes nezanedbateľné, plus aj pre jednoduché, no rafinované herné postupy.

Tematické hry sú presným opakom abstraktných. Autori sa ich snažia umiestňovať do rôznych dejinných období, na rôzne miesta sveta alebo do vlastných, respektíve licencovaných sci-fi či „fantasy“ svetov a tomu sa podriaďuje grafická úprava. Alebo ich herný mechanizmus vytvoria tak, že hlavnou náplňou hry je obchodovanie, cestovanie, stavanie miest, obsadzovanie území, transport komodít, objavovanie neznámych miest, hľadanie pokladov, plavba loďou a tak ďalej a tak ďalej. Skrátka nájdu im nejaký žáner, ktorý nezriedka kopíruje módne trendy spoločnosti. Zaujímavý na MSH je ale fakt, že to, ako hra vyzerá, nemá vplyv na herné mechanizmy. Dizajnéri pri tvorbe hier pravdepodobne najskôr vymyslia systém hry a až dodatočne mu potom oblečú nejaký ten tematický „kabátik“. Možno aj preto je medzi hernými dizajnérmi tak veľa matematikov a iných technicky vzdelaných ľudí. Daná téma je potom už iba čerešničkou na skvelej takticko-strategickej torte.

Na Divoký Západ je umiestnená rýchla blafovacia kartová hra BANG!

Do Strednej Ameriky za pokladmi zaniknutých civilizácií sa môžete vydať ako člen jednej z archeologických expedícií pracujúcich na vykopávkach v mayskom Tikale. V európskej stolovej hre desaťročia Osadníci z Katanu máte za úlohu ovládnuť ostrov. Staviate cesty, dediny a mestá. V snahe v hre zvíťaziť, t.j. čo najrýchlejšie osídliť ostrov, ste nútení obchodovať s ostatnými hráčmi. Old Shatterhand začínal ako zememerač pri stavbe Transamerickej železnice. Skúste si to aj vy v hre Railroad Tycoon. Rev motorov, pach benzínu, svet Formuly 1 v hre Formula Dé. Nakoniec som si nechal delenie hier podľa herných mechanizmov. Aj pri tomto delení platí, že jedna hra môže obsahovať niekoľko typov mechanizmov. A preto môže jedna hra spadať do viacerých kategórií. Berúc do úvahy početnosť, ako aj obľúbenosť hier v jednotlivých kategóriách, vybral som nakoniec týchto šesť:

ekonomické (Puerto Rico, Osadníci z Katanu, Sankt Petersburg),

vojnové/strategické (Memoir ´44, Axis&Alies, War of the Ring, Risk),

cestovateľské/závodné (Elfenland, Marco Polo, Robo Rally, Mississipi Queen),

dobrodružné (Proroctví, Talisman , Runebound),

blafovacie/kartové (BANG!, 6 bere!, Adel verpfliftet, Bohnanza, Citadela),

budovanie/obsadzovanie území (Carcassonne, El Grande, Alhambra, Tikal).

Pri ekonomických hrách je vašou úlohou nahonobiť si čo najväčšie hmotné statky a pomocou nich plniť herné úlohy. Nie vždy je víťazom ekonomickej hry ten, kto má na konci „nasyslených“ najviac dolárov (Power Grid), rubľov (Sankt Petersburg), drachiem, dublonov (Puerto Rico) či iných „chechtákov“. Podmienkou výhry môžu byť body prestíže, postavenie nejakej stavby či distribučnej siete, ale k všetkým týmto cieľom sa dopracujete múdrym spravovaním svojich komodít. Nakúpiť čo najlacnejšie, predať čo najdrahšie alebo aspoň sťažiť nakupovanie protihráčom. To je motto väčšiny ekonomických hier.

Vojnové/strategické hry majú veľmi blízko k figúrkovým bitkám, tzv. wargamingu. Hlavne v súčasnosti, keď americké spoločnosti ako Fantasy Flight či Eagle Games chrlia na trh obrovské (ale i extrémne drahé) balenia plné plastových figúrok vojačikov, tankov, lodí, lietadiel (Axis & Allies, Memoir ´44), rímskych legionárov a senátorov (Conquest of the Empire) alebo elfov, trpaslíkov a inej stredozemskej hávede (War of the Ring). Od „wargamingu“ ich ale odlišuje hlavne hrací plán, po ktorom sa jednotky presúvajú, a jednoduchšie štatistiky jednotiek, alebo ak chcete, jednoduchší bojový systém.

Cestovateľské/závodné hry preveria vaše schopnosti plánovať svoj pohyb po hracom pláne. Iba málo týchto hier je však založených na klasickom „byť prvý v cieli“. V hre Elfenland musíte do konca hry obehnúť na mape čo najviac miest na mape/hracom pláne. Hra Marco Polo zase síce končí v momente, keď niektorý hráč dorazí do posledného mesta, ale vyhráva ten, kto dokázal po ceste zarobiť najviac zlata. Pohyb po pláne samozrejme neriešia hody kockou, ale tzv. handmanagement, čiže rôzne „platenie“ za pohyb v danom teréne či meste pomocou kariet v ruke.

Dobrodružné spoločenské hry sú vlastne akousi zjednodušenou verziou klasických RPG. Hra má svojho hrdinu s nejakými počiatočnými vlastnosťami (sila, mágia, životy), ktorý tieto atribúty vylepšuje súbojmi s príšerami a inými postavami. Pohybuje sa po krajine (Runebound) či podzemí, a keď sa už cíti dostatočne „nabúšený a nadopovaný“ vyberie sa vybaviť si to s hlavným bubákom a získať tak onen bájny „super-hyper-predmet“ (Talisman). Musím ale podotknúť, že jednoznačne najlepšou hrou tohto typu je Proroctví a jeho dve rozšírenia od českého autora Vláďu Chvátila, ktorá na poli hrateľnosti a zábavy hravo strčí do vrecka aj svojich amerických konkurentov.

Blafovacie/kartové hry sa pravdepodobne najviac približujú tomu, čo si bežný smrteľník predstavuje pod pojmom hra. Rýchly priebeh plný zvratov, veľmi jednoduché pravidlá a zábava. Ak sa niekedy rozhodnete moderné spoločenské hry vyskúšať (možno aj na základe tohto článku), začnite hrami Coloretto, 6bere! alebo BANG!. A nenechajte sa zmiasť na prvý pohľad jednoduchým až insitným vzhľadom týchto hier. Niekedy sú najzábavnejšie tie najjednoduchšie veci.

Pod pojmom budovanie/obsadzovanie území sa okrem iných skrýva aj na Slovensku pravdepodobne najznámejšia a najhranejšia hra Carcassonne.

Ak ste ju už videli či nebodaj hrali, viete si predstaviť, prečo sa tomuto Tento typu hier po anglicky hovorí „tile laying games“, čo som ja z nedostatku invencie preložil ako „obsadzovanie území“ (viď napr. aj Alhrambra).

Nemusia to byť iba kartičky – dlaždičky. Jednou z najkvalitnejších hier na obsadzovanie území je aj El Grande, ktorá sa už niekoľko rokov drží v Top10 v mnohých krajinách. V tejto hre ide o ovládanie historických regiónov španielskeho kráľovstva pomocou strategického umiestňovania a premiestňovania svojich „caballeros“ na mape. A aby som nezabudol ani na budovateľské hry. Tento typ je určitým hybridom medzi ekonomickými a územnými hrami. Budujete svoje mesto/krajinu kladením príslušných kariet/žetónov na hrací plán a tie vám prinášajú zisk v podobe peňazí či surovín, za ktoré potom znovu budujete ďalšie budovy, ktoré vám zasa niečo zarobia/vyrobia a tak pekne dokola. Úlohou je dobre zvládať rovnováhu medzi potrebou expandovať a zarábať. Ako príklady uvádzam: La Citta, Amun Re a hit posledných mesiacov Caylus.

Dúfam, že tento článok vnesie trochu svetla do problematiky moderných spoločenských hier a vzbudí záujem o tento typ zábavy.

Vyššie uvedené delenia sa zakladajú na informáciách z internetu alebo boli upravené tak, aby boli čo najviac prístupné širšej, nezainteresovanej verejnosti. Preto sú niektoré kategórie zlúčené a iné úplne vynechané. Nemá zmysel opisovať hry, ktoré sú síce vo svete vysoko hodnotené, ale sú určené takmer profesionálnym hráčom, alebo ich u nás nemáte šancu kúpiť.

Nuž to by bolo zatiaľ všetko. Prajem všetkým veľa zábavy!

Gimli

Komentáre

dudovi Pridal dilli 2006-11-05 20:31:31 IP: 213.151.217.129 Prepáč, ale koľko nezainteresovaných je schopných prečítať si takto dlhý odborne (to sa mu nedá uprieť) napísaný článok? Ja mám pochybnosti   Ja som človek zainteresovaný a rada som si ho prečítala. Rovnako aj tvoju reakciu.

Pripomienka k prvej kritike Pridal dudo 2006-11-05 13:02:39 IP: 213.151.217.138 Myslim, ze autor sa pokusil o iste zovseobecnenie. O hrubu charakteristiku, ktora neplati absolutne. Co zdoraznilvo i vo vete hned po 6 bodoch. Taktiez pise, ze clanok je urceny širšej, nezainteresovanej verejnosti, ktorej snad pokus o hrubu vseobecnost pomoze sa zorientovat v problematike.

Pridal dilli 2006-11-03 22:22:26 IP: 213.151.217.144 Článok sa dobre číta. Komu však je určený? Hráčom, ktorí vedia nakoľko je nepravdivý, alebo náhodnému návštevníkovi, ktorého sa pokúša presvedčiť, aké sú tie hry úžasné?  Alcator si hneď pri 6-bodovej charakteristike MSH uvedomil, že sa s ním nedá súhlasiť. Vytkol iba jeden bod.  Ja nesúhlasím hneď s viacerými bodmi:  ad 2   Skús si pozrieť pravidlá na Puerto Rico, Raju, Funkenschlag alebo "obyčajnú" Himalayu...  ad 3  Ešte si nehral Bang?  ad 5  tomuto pravidlu sa vymykajú snáď všetky civilizácie (Tento rok v Essene české zoskupenie CzechBoardGames zožalo veľký obdiv za svoju civilizáciu odhrateľnú iba za 3! hodiny) ale aj Funkenschlag, Proroctví a iné.  ad 6   súhlasím s komentárom Alcatora      Napriek tomu ti prajem ešte veľa dobrých článkov.

Pridal Alcator 2006-10-31 07:53:28 IP: 84.42.135.147 Musím velmi nesouhlasit s bodem 6 "Absence kostek"/slepé náhody; správné znění by bylo "Omezení vlivu slepé náhody". *Člověče, nezlob se* obsahuje jen dva mechanismy: 1) vytvoření náhodného čísla, 2) rozhodnutí, která z 1 až 4 figurek aktuálně hratelných se posune. V některých okamžicích hráč nemá na výběr a stává se cvičenou opicí která mechanicky hodí a posune jedinou nasazenou figurku vpřed. To je to, co se autoři snaží potlačit. Ale spousta her kostky obsahuje - Osadníci z Katanu, Proroctví... Podstatné je, že se snaží omezit vliv náhody ve prospěch vlivu taktiky (byť třeba Proroctví tohle nezvládlo příliš dobře - ti, kdo viděli můj 40minutový souboj s "dublem" by mohli vyprávět).

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..