|
Hry sú rôzne a zážitky, ktoré nám hraním sprostredkovávajú sú tiež rôzne. Už ste určite zažili radosť z víťazstva či smútok z prehry. No mnohí z nás poznajú aj ten pocit beznádeje, ktorý sa v nás zahniezdil už po prvých ťahoch, keď súperi vyhlásili: „Na toho (na tú) si dajme pozor, ten (tá) je dobrý (dobrá)!“ Alebo taký malý ukrivdený čertík vo vás po hre, kde o vašom iba druhom mieste rozhodol svojim posledným ťahom hráč, ktorý aj tak skončil posledný.
Ako je to vlastne s hrami? Niektoré na škodení stavajú, je to ich základný herný princíp, iné ho pripúšťajú a niektoré sa mu snažia vyhnúť. Človek by si myslel, že taká hra ako Carcassonne nedáva možnosti na škodenie. Ale skúsený hráč vám ku kláštoru dovedie cestu tak, aby bol neuzatvoriteľný a to isté urobí s vašim mestom, kde ste konečne chceli bodovať. Hráte s rozšírením a máte na ceste hostinec? O čo sa stavíte, že tú cestu neuzavriete? Potom zvyčajne začne dohadovanie: Prečo si mi zrušil tú cestu, keď si si mohol uzavrieť mesto a obodovať? Nechajme to na matematiku. Zrušením cesty ste práve pripravili súpera o jeho 8 bodov. Keby ste priložili a uzavreli mesto, získali by ste 10 bodov.
1. Na prvý pohľad by ste s tým mestom získali o 10 bodov viac. (Toto je varianta za uzavretie mesta. Čistá taktika – hľadanie okamžitého úspechu.)
2. Na druhý pohľad si však uvedomíte, že spoluhráč by zrejme uzavrel svoju cestu a teda by ste oproti nemu získali iba 2 body „k dobru“. Možno dokonca menej ak on cestu najprv predĺži a až potom uzavrie. (Tento variant zvažuje, či uzavretie vôbec prinesie výhodu. Mieša sa nám taktika so stratégiou.)
3. Po dlhšom zvážení začnete uvažovať takto: Nie je tam kartička, ktorá by ublížila môjmu mestu? To znamená, že ho môžem uzavrieť nabudúce. Možno ho ešte rozšírim. Takže môj bodový zisk bude čistých 10 (a viac) bodov. (Tu začínate uvažovať strategicky o nasledujúcich ťahoch.)
Snáď bol príklad dostatočne názorný na to, aby sme si všetci urobili obraz o tom, že ťah na prvý pohľad nezmyselný môže mať jasné zdôvodnenie. Ak dokonca hráte s hráčom, ktorý má všetky kartičky „v hlave“, tak on určite vie, či mu ešte môže prísť dobrá kartička na uzavretie alebo rozšírenie a uzavretie mesta. Teda naozaj vie, čo robí.
Toto všetko závisí od hráča. Lepšie povedané, od jeho herného majstrovstva. Všetci veľmi dobre poznajú, čo sa stane, ak vo štvrtom kole v Osadníkoch vytiahnu monopol a zozbierajú všetky konečne vyprodukované tehly. To im samozrejme umožní rozšíriť sa na nové územie, škripnúť jednoho protihráča cestou a druhého postavením dedinky... Ten, kto to urobil už si ani nevrzne. Možno hovoriť o škodení dvomi smermi. Samotný hráč poškodil (v rámci legálnych ťahov a pre svoj prospech s cieľom zvíťaziť) všetkých protihráčov. Niekto sa nad to povznesie, niekomu to riadne zavarí. A následky? Ten chudák s monopolom si zrejme neuvedomuje, že práve vyvolal malú „kontinentálnu blokádu“ – presne takú, akú vyhlásili USA Kube. Kontinentálna blokáda je druhý spôsob škodenia. Ide o kolektívne škodenie jednotlivcovi. Jednoducho ak sa dá inde, tak s ním suroviny nemenia. Aj keby ich to stálo nejakú surovinu naviac.
Často sa stáva, že hráč, učiaci sa hru urobí tzv. prvoplánový ťah. Čiže pozrie na plán a najlepší ťah sa mu zdá byť ten, pri ktorom sa rozdiel víťazných bodov jeho samého a hocktorého iného hráča čo najviac zmenší. (Tým sa myslia aj potencionálne budúce body.) Takýto ťah môže skúsený hráč vidieť ako poškodenie. Je neúmyselné, ale je. Takže už ostáva len, uvedomiť si, s akým hráčom budem hru, v ktorej sa dá neúmyselne uškodiť, hrať. Pritom to neúmyselné uškodenie môže mať za následok, poškodenie prvého hráča a súčasne poškodenie škodiaceho. Vtedy je to naozaj „na mrtvici“. Niekto to zahrá blbo a ešte mi znemožní vyhrať. Veď sú momenty, kedy už hráči hovoria: Uvedom si, proti komu hráš. A myslia tým: Pozri na prvé miesto už aj tak nemáš, mohol by si ešte siahať na tretie (no dobre, možno aj druhé) miesto. Tak škoď, respektíve hraj proti aktuálne tretiemu (druhému) hráčovi ale každopádne hraj za seba! Takéto ťahy sú napríklad časté v hre Puerto Rico. Vyrobím alebo nevyrobím? Ako to pomôže hráčovi za mnou? Načo mne tie suroviny budú? Bude sa dať niečo predať? Ak ten za mnou vezme kapitána, vyveziem alebo zahodím? Vezmem v poslednom kole starostu? Koľko bodov takto pridám hráčovi s doposiaľ neobsadenou veľkou budovou?
Veľmi pekne rozdelil škodenie v hrách pred viac ako rokom Vláďa Chvátil v diskusii na www.hofyland.cz. Budem sa teda jeho rozdelenia pridŕžať a popíšem to z pohľadu škodiaceho hráča.
- Poškodenie iného hráča je dôsledkom akcie, ktorú robím vo svoj prospech.
Nevyberám si, koho poškodím, to mi určí situácia. Najlepšie je, ak to škodenie je veľmi jemné. Teda sebe pridám 5 bodov, niekomu uberiem jeden. Nikdy nie naopak. Úplne ideálne je pripraviť hráčovi za sebou akciu, vktorej on získa veľa amne pomôže. Ak týmto spôsobom všetci hráči mne trošku pomáhajú, tak je pravdepodobné, že dokopy to stačí na víťazstvo. Napríklad vPuerto Ricu. Ak by mi na víťazstvo predsa niekto siahal, jemne ho poškodím druhým spôsobom.
- Poškodenie iného hráča je dôsledkom akcie, ktorú robím vo svoj prospech, ale poškodeného si vyberám. Teda mám možnosť poškodiť viacerých hráčov, každého iným ťahom. Vyberiem ten ťah, ktorý poškodí hráča dýchajúceho mi najviac za krk. Aby si to spoluhráči neuvedomili ako škodenie, je potrebná dávka diplomacie. Možno dokonca vbudúcom ťahu sa rozhodnem poškodiť posledného, aby to nevyzeralo, že stále „zarezávam" iba jednoho hráča. Ak si vezmem Žoldniera vCitadele, tak budem búrať jedničkové budovy. Brať ho môžem zviacerých dôvodov: a) nebýva zavraždený, b) mám červené budovy aprinesie mi dane zbudov, c) potrebujem aby sa hralli ešte dve kolá ateda zbúram niekomu siedmu budovu, d) nechcem, aby ho získal niekto iný. Tiež je to zahranie karty rytiera vOsadníkoch. Potrebujem si uvoľniť políčko. Ide mi však oto, aby som si od konkrétneho človeka ťahala? Či skôr oto aby niečoho bol vhre nedostatok? Ak rytiera položím na políčko jediného hráča, je to útok čisto na neho. Ak ho položím na políčko dvoch (troch) hráčov, je táto akcia prijímaná omnoho pozitívnejšie.
- Poškodenie iného hráča je dôsledkom mechanizmu hry. Ktorý hráč bude poškodený je dané skôr situáciou, nie mojim výberom. Je to situácia, kedy si nevyberám, či budem škodiť, ani komu budem škodiť. Len si vezmime karty udalostí vPilieroch zeme. Otáča ju začínajúci hráč. On však nemá nič spoločné stým, že bola zahraná. Ba dokonca ani stým, že tá udalosť mala negatívny dopad. Jednoducho to nikto nerieši. Je to aj karta hlasu proti vhre Viva il Re! Vmomente, keď ju zahráš, môžeš iba tušiť, komu si zrušil bodovanú osobnosť.
- Poškodenie iného hráča je dôsledkom mechanizmu hry, ktorý hráč bude poškodený si vyberám. Predstavme si nepredstaviteľné - vCitadele mi ostali na výber iba zlodej ačarodej. Obe postavy sú škodivky. Ja určujem, koho poškodím. Ale nebola iná možnosť. Alebo hodila som sedmičku vOsadníkoch. Nebol to úmysel, no musím niekoho poškodiť - posunutím rytiera abraním karty zruky.
- Poškodenie iného hráča poškodí zároveň aj mňa. Kto bude poškodený si nevyberám, to vyplynie zo situácie. Ak to urobím, zrejme pomáham všetkým okrem nás poškodených. Ak to naviac môže urobiť ktokoľvek iný, je rozhodovanie ťažké. To sa stane ak vhre Amun Re idem proti niekomu, kto provinciou zjavne získa bonusy. Seba pripravím ofinancie nutné na vybudovanie dobrej pozície vrámci stavby najväčšej pyramídy ajeho obonus za územie, karty,... Obaja sme stratoví. Otázne je len, vakom to je pomere. Ak ide opomer 1:1, tak to bolo jednoznačne zle zahrané. Keby som sa rozhodla neškodiť, provincie by sa rozdelili bez škodenia aobaja by sme na tom získali.
- Poškodenie iného hráča poškodí zároveň aj mňa. Kto bude poškodený si vyberám. To je ten nepríjemný škodiaci mechanizmus. Ide ozákernosti za zákernosťami. Na tomto mieste jednoducho odcitujem Vláďove slová:
„Nejen Illuminaty, ale i spousta dalsich oblibenych ukecavacich her, ktere se v lepsim pripade vyhraje ten, kdo ostatni nejvic ukeca, aby podcenili jeho pozici a prehledli jeho moznosti, v prostrednim pripade ten, kdo si sve sily sobecky setril a je v nejlepsi pozici, kdyz skodici prostredky dojdou, v nejhorsim pripade ten, koho nechaji hraci vyhrat, jen aby uz to skoncilo."
Podobné sa vám môže stať v Záhradách Alhambry, kde posledný prikladajúci hráč natočením kríkov rozhodne o celom poradí a pritom to svoje už nemôže nijako vylepšiť, len zhoršiť. Jednoducho rozhodne, že fialové sú out a žlté in.
Ešte raz sa teda vrátim k hrám a pokúsim sa niektoré z nich zatriediť do jednotlivých kategórií:
1) Hry, ktoré sa snažia škodeniu vyhnúť: ak sa v hre naozaj nedá škodiť, znamená to, že sa každý hrá sám. „Na svojom piesočku“ si buduje svoju pozíciu a pri hre nedochádza k interakcii medzi hráčmi. Hrali by sme vôbec takú hru? Tomuto opisu snáď vyhovujú jedine rôzne pasiánsy. Ak by sme dokázali určiť presnú hranicu medzi slovami pripúšťajú a vyhýbajú sa, určite by niektoré uvedené v druhej kategórii prešli sem.
2) Hry, ktoré škodenie pripúšťajú: Carcassonne, Osadníci z Katanu, Alhambra, El Grande, Wikinger, ... Veď v každej hre sa dá hrať tak, aby protihráč mal situáciu sťaženú.
3) Hry s implementovaným zámerným škodením: Bang!, Citadela, Osadníci z Katanu – kartová hra, ale aj Mestá a Rytieri, Elfenkönig, Kanaloa, Babel ... To sú hry typu: Urob takúto akciu, protihráč bude musieť zo svojej vybudovanej pozície zrušiť to alebo ono.
Takže teraz je nám jasné, že škodenie patrí k hrám, ale nepatria tam citlivky a urážlivky. Akú mieru škodenia znesiete, si určte sami a sami sa rozhodnite pre hry, ktoré budete hrať.
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
dočasne plno
Vlastna skusenost. 
