|
 |
Tak dnes to bude. Idem si zahrať. Nemám žiadne vyššie ambície. Keby som aj mala, nemôžem o nich písať. Veď by ma všetci vzhľadom na výsledok vysmiali... |
Včera som sa aspoň raz prihlásila na BSW (Brettspielwelt) aby som si to skúsila. Nie, že by som chcela trénovať, ale aspoň vedieť pravidlá, by neuškodilo. Zahrala som si jednu hru, ktorá osviežila moju pamäť. Potom už bolo neskoro. Príliš neskoro na ďalšiu. Príliš neskoro na prehru... Veď odísť od hrania s prehrou by znamenalo, že sa priveľmi nevyspím. Takto to je lepšie.
Len čo sa objavím vo dverách, už ma vítajú organizátori. Mám trošku výhodu, že sa s organizátormi poznáme, alebo to je tým, že ja som známa firma? Prišli aj Martin a Eva, s ktorými som hrala s Haraldom zo Švédska. Na úvod hodím niekoľko pokecov so všetkými, s chalanmi a slniečkom klubu Alea Istropolitana – Shirley.
Ľubor je výnimočne na Slovensku, takže sa ujal práce u počítača a diskusia je stále prerušovaná zapisovaním novoprišelcov. Veď čo už. Aspoň sa trošku zoznamujem s prostredím. Napriek tropickej horúčave za oknami, je tu dnu príjemne. Podaktorí trénujú. Ja zatiaľ vyberám Santy Anno a v krátkosti naznačujem o čo v hre ide. Peťo si ju určite kúpi. Ako povedal: Keď som zistil, že to je o opitých námorníkoch, musel som ju mať. Asi sa medzi nimi bude cítiť ako doma. 
Ešte stále sa nezačína, vraj o 5 minút. V tomto momente sa nechávam zlákať na tréningovú partičku Carcassonne. Teraz sa ukáže, ako som to v noci natrénovala. Po ôsmich minútach boja a spočítaní bodov za lúky viem, že to je moja najrýchlejšia prehra dnešného dňa. Renčika má dobrý pocit a s ním sa hrá ľahko.
Už by sme mali začať. Zrazu Renčika vyhlasuje: „Aj vrátnik bude hrať. Ukecala som ho.“ Začiatok sa opäť posúva. Treba dať oznam s telefónnym číslom na budovu. Aby sa oneskorenci dostali na turnaj.
Konečne prvé rozlosovanie. Hrám s Danom. Mám trošku obavy, naposledy som ho videla hrať Carcassonne pred dvomi rokmi na turnaji v Hodoníne. Alebo to bol jeho brat Tomáš? Kto sa v nich má vyznať. Každopádne vtedy skončil na stupienkoch slávy a ja som sa ani neodvážila ísť hrať. Ale hra začala a ja sa začínam uvoľňovať. Ako ho vidím klásť kartičku, už mi úsmev neschádza z tváre. Na každé jeho mesto mám tú správnu odpoveď – a už mu beriem body z mesta, alebo aspoň ich dostávam spolu s ním. Mohol by ma ešte ohroziť kláštormi, ale nevyšlo mu to. O tri body.
Moje skóre 1:0. Renčika trošku smutne oznamuje - prehra. Utešujem ju, že pri 20 hráčoch je ešte 9 takých ako ona a ďalej sa vznášam na vlne prvého víťazstva.
Po krátkej pauze nasleduje druhá partička. Stále som u stolu číslo 1 – u tohto stolu sa bude hrať o úplné víťazstvo. Hrám s Robom. Vyzerá to na veľmi tvrdý boj. Miesto úsmevu na perách začínam cítiť zuby. Škrípem nimi skoro po každom ťahu. Robo nakoniec uvoľňuje celé napätie zlým položením panáčika. Táto chyba ho stojí 10 bodov a víťazstvo mám v rukáve. Nakoniec to je o celých 24 bodov. Neviem, kde urobil Robo ešte chybu, no on tvrdí, že ich bolo viac a víťazstvo prakticky daroval. Nechce tu ešte niekto takto rozdávať víťazstvá? Ja by som sa nehnevala... Aj keď sa tvárim, že vôbec nechcem do slovenského finále, alebo nebodaj zvíťaziť. Organizátor Peťo a Nikolaj mi teda odporúčajú: prehraj. Dokážem však prehrať vedome? Veď som prišla hrať a kto prehrá vedome, ten sa nesnaží hrať.
Krátka pauza. Treba oznámiť, kedy sa začne. Peťo pozerá na nástenku a hlási: „Tretie kolo začne ... 11:55, lebo mi to nejaký hulvát prepísal.“ Mathew sa nesmelo priznáva, že ten hulvát je on. Nasleduje všeobecný smiech. Po dohadovaní odznie verdikt 11:55. Vzhľadom na to, že dohadovanie trvalo cca 3 minúty je predĺženie času prestávky (pôvodne o 5 minút) naozaj smiešne.
Je 11:55 a začíname. Mojím protivníkom je Peter P. Po prvých ôsmich kartičkách to vyzerá na úplne nekonfliktnú hru. Po Petrovom výroku: „Dokiaľ nezaútočíš, tak to bude nekonfliktné.“, som sa mu akoby náhodou nanominovala do jeho mesta. Ten malý útok znamenal prehru. Lenže koho by už bavilo, hrať sa iba na vlastnom piesočku? Smola zohrala tiež svoju úlohu. Celá hra sa od môjho osudného kroku vyvíja ako neľútostný pozičný boj. Moja posledná prikladaná kartička mi môže po ňom zabezpečiť víťazstvo. Ťahám si z dvoch kartičiek. Samozrejme tú nesprávnu. Celá lúka patrí Petrovi. Predbehol ma o 14 bodov. Pri 27 bodoch za lúky je to naozaj málo. Dobrá hra a dobrá prehra. Aj keď Peťo, ktorý pri hre očumuje bez kibicovania teraz tvrdí, že som spravila jeden nesprávny ťah.
Nasleduje dlhá prestávka na obed. Ešte treba vyčkať, kým všetci dohrajú. Pauza je vyhlásená na viac ako hodinu, pokračovať by sme mali o 13:45. Všetci odchádzajú postupne na obed, vrátnik zamyká budovu. Vraciame sa s Renčikou zámerne o niečo skôr. Po chvíľke dobýjania sa do budovy prichádza vrátnik a už nás ukecáva, že by si zahral. Takže jedna partička do trojice. Celý prekvapený pozerá, že sa to dá hrať aj v trojici. Ale to už vlastne končíme, on uteká vpustiť ďalších hráčov a my si rozkladáme dnes už po druhý raz Santy Anno. Teraz ho aj hráme a bavíme sa na opitých námorníkoch a ešte „opitejších“ hráčoch, ktorí si mýlia príkazy.
Prichádza skupinka, ktorá išla na pizzu. Peťo skleslo oznamuje: „Ostatným to ešte bude trvať, chytila ich tam taká pani v červenom...“ Všetci sú odrazu zvedaví, čo sa stalo. Pani v červenom je pokladníčka v pizzerii a z počtov asi mala nedostatočnú. Veď tie účty prerátavala niekoľko razy.
Posilnení a všetci šťastne späť sa vrháme na štvrtú partiu. Klesám k stolu s číslom 2 a môj protihráč Mišo nemá šancu. Od začiatku si ťahám kláštor za kláštorom. Mestá sú jeho doménou, v tých najväčších máme obaja svojich zástupcom a mne chránia víťazstvo dobre rozmiestnení sedliaci na lúkach. Mám málo panáčikov, takže niektoré mestá zatváram neobsadené. Pri spočítavaní bodov ostávame obaja prekvapení. Prečíslenie o 77 bodov sme ani jeden nečakali. Ešte dlho meditujeme, ako to vzniklo. Nič sa nám nedarí vymyslieť. Tak už len počkať na piate kolo.
Peťo mi so škodoradosťou oznamuje, že kvalifikácii už neuniknem. Pri rozhovore s Renčikou si opäť vymieňame informácie o skóre. Ja mám 3:1, ona 1:3. Zvláštne, obe máme súčet 4.
Už je tu piate kolo a darí sa mi ostať u stolu číslo 2. To znamená, že patrím medzi 4 najlepších? Možno ani nie, veď nemôžem hrať proti jednému hráčovi počas turnaja dvakrát. Takže to poradie a čísla stolov môžu byť narušené. Teraz ma u stolu čaká Štefan. Od začiatku ideme do toho. Táto hra by sa mala volať Boj o mesto. O jediné. To čo sa deje mimo tohto mesta je iba ako doplnok hry. Konečný súboj vyhráva Štefan a jeho 4 rytieri. Moji 3 sú pri uzavretí hradieb z mesta s hanbou a bez žoldu vyhnaní. Prísť o 38 bodov je jednoznačná prehra.
Odovzdávam posledné výsledky Ľuborovi a až teraz si uvedomujem, že už je koniec. Tak skoro, ja by som hrala pokojne ešte zo 4 hry. Postupne sa dohrávajú jednotlivé partie. Po tej poslednej prehre, to asi nevyjde. Chvíľa čakania, chvíľa naťahovania času, všeobecný smiech pri Peťovom spomalenom vyhlasovaní naaaasleeeeduuuujúúúúceeeehoooo žreeeeboooovaaaaniaaaa náhodného hráča. Prečo to všetko? Ľubor okrem obsluhy počítača je ešte aj dvorným fotografom. To, čo drží v rukách už nie je fotoaparát ale fotodelo! A celý turnaj ním ohrozoval súťažiacich. Nečudovala by som sa, keby z tej obrej krabice naozaj vyletel vtáčik.
Nasleduje oznámenie vylosovaného hráča. Jano sa teší z Citadely – hry, ktorú venoval klub Alea Istropolitana. Potom nasleduje vyhlásenie finalistov: Peter H. (druhý hrajúci Peter), Mišo, Shirley, dilli, Štefan, na treťom mieste Mathew, na druhom Martin, a víťaz Peter P.
Peter P. si vyberá Kráľovské rošády (vraj tú najväčšiu krabicu), Martin 6 berie a Mathew posúva Střelené kachny ďalšiemu vylosovanému...
V miestnosti sa pomaly končí. Všetci sa tlačia k nástenke, kde sú výsledky vyvesené. Časť hráčov odchádza, časť si ešte chce dať Santy Anno.
Teraz hráme v plnom počte - ôsmi. "Ale to mali byť plachty s výnimkou červených, nie to, čo je na lodi červené.", "Ja som zabudol, že žltý ostáva."... Timo s nami nestíha, ale snaží sa stále viac. Po prvej partii treba zmeniť posádku a ideme sa opäť naloďovať. Vrátnik zamyká budovu aby mu tá dobrá hra neušla. Hráme druhú hru. Už aj Timo sa zorientoval a rýchlo hádže obraz svojho piráta na správnu loď. Teraz každý ukoristil aspoň jeden dukát.
Musíme končiť. Prenášame stoly, hľadáme tie správne kľúče od jednotlivých dverí budovy, lúčime sa a ideme každý svojím smerom. Nokoľko som bola upozornená, že kvalifikácie sa smiem zúčastniť iba raz, prestávam rozmýšľať, ako o týžden byť súčasne v Hodoníne na Elysejských hrách a v Prešove na poslednej slovenskej kvalifikácii. Ale finále v septembri ma neminie!
A teraz pár čísiel pre zvedavcov naháňajúcich extrémy: (víťazi sú vždy uvedení ako prví)
| najviac vyhratých partií – 5: |
Peter (víťaz) |
| najviac prehratých partií – 5: |
Petra |
| najviac nahraných bodov – 620: |
Nikolaj |
| najmenej nahraných bodov – 457: |
Peter B. (tretí hrajúci Peter) |
| najtesnejšia výhra – o 2 body: |
Martin (druhý najlepší) : Nikolaj
Timo : Renčika |
| najvzdialenejšia výhra – o 82 bodov: |
Nikolaj : Kamil |
| najväčší rozdiel medzi uhranými a prehranými bodmi: |
Peter B. -125 (viac prehral ako uhral) |
| najmladší hráč: |
Nikolaj |
| najstaršia hráčka: |
dilli |
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
Vydanie
