Zásady kibicovania

Podľa SPOLOČENSKÉHO LEXIKÓNU z roku 1940 prvou a najzákladnejšou zásadou je, že kibic nikdy sa nemá miešať do hry, nemá nikoho poučovať a rovnako ani kritizovať hru hráčov. Za najlepšieho kibica sa pokladá ten, ktorého hráči najmenej pozorujú a ktorého si najmenej všímajú. Kibic, prv, než by si prisadol, má si od hráčov vyžiadať povolenie. Odporúča sa kibicom, aby sledovali hráčov prv, ako si prisadnú. Kibic má kibicovať iba tým hráčom, ktorých osobne pozná. Kibic smie prevziať zastupovanie niektorého hráča len vtedy, ak bol ním výslovne vyzvaný a ak ostatní hráči proti tomu nič nenamietajú.

To, ako kibicovať (nekibicovať :-) pri šachu, nádherne popísal šachista Martin Marušic. Z článku, ktorý publikoval na internete, som si dovolil vybrať niektoré zaujímavé časti.

Na správne kibicovanie vôbec nie je nutné poznať pravidlá šachu. Ortodoxní kibici dokonca poznanie pravidiel považujú za podvod. Postup samotného kibicovania je jednoduchý. Stačí si iba vyhliadnuť obete, dať si žuvačku a postaviť sa nad nich, najlepšie tak, aby ste vrhali tieň na dosku.

Pokiaľ napríklad jeden z hráčov počas krátkej doby potiahne dvakrát tou istou figúrou, môžete to komentovať nasledovne: “Chlapče, a ty vieš vlastne ako ťahajú iné figúrky, keď stále ťaháš tou istou?".

Povzbudiť slabšieho sa dá aj konštatovaním, že mimo šachovnice sú jeho figúry v presile. Keď zahrá nejakým kameňom ťah naspäť na posledný rad, tak by mala nasledovať uštipačná otázka, či už stavia figúrky na novú partiu. Kibic by mal niečo poznať aj zo zákulisia šachu a poznať niečo o slávnych hráčoch. To sa dá potom skombinovať do výrokov typu: toto by nezahral ani Aljechin, Réti sa určite v hrobe obracia, keď sa Kasparov o tomto ťahu dozvie, nebude môcť spávať a podobne.

Kontrolnou otázkou šachového zasvätenca smerujúcou k hodnoteniu momentálnej pozície sa nenechajte zaskočiť. Pokiaľ je tá pozícia jednoznačne pre niekoho vyhraná, určite sa vás na ňu nebude pýtať. Takže treba bez zaváhania odpovedať, že by potrebovala dôkladnejší rozbor v pokojnom prostredí, že je to dosť zapeklité a treba to hodiť do počítača, že je to ťažko povedať, lebo obe strany majú niekoľko zaujímavých možností, bude záležať aj od šťastia a momentálnych schopností a pod.

Kibic by mal intuitívne vytušiť, že sa partia už veľmi rýchlo skončí a v čase matu by sa už nemal nachádzať v blízkosti. Ide o to, že vás po ukončení hry ihneď vyzvú na overenie vašich šachových znalostí, o ktorých viete iba to, že žiadne nemáte. Tu už sa ťažko vyhovára, preto je ľahšie radšej sa vypariť ešte pred koncom...