|
Hrali všetky vekové skupiny
Tak to by mohol byť nadpis tohto článku. Do obsahu napíšeme niekoľko informácií o Pytagoriáde, o deťoch na jej celoslovenskom kole a ako sa tam dostali moderné spoločenské hry. Kto je zvedavý, nech číta ďalej...
Všetko začína kdesi dávno pri práci pre Pytagoriádu, matematickú súťaž žiakov od tretieho po ôsmy ročník základných škôl a samozrejme prímu až kvartu osemročných gymnázií. Spolu s tým sa rozvíja aj práca v matematickej olympiáde. Ako to už býva, čo má jedna súťaž dobré, chce aj iná.
Po úspešnej hernej akcii s finalistami celoštátneho kola matematickej olympiády sa začala aj pekná forma spolupráce s organizáciou, ktorá sa o usporadúvanie týchto súťaží stará. V momente, keď sa uvažovalo o programe pre celoštátne kolo Pytagoriády, sa príslušní úradníci rozpamätali na olympiádu a jeden e-mailový kontakt.
Po dvoch krátkych e-mailoch sa zase začali žhaviť linky medzi Bratislavou a Žilinou – dilli a Albi zastúpené Dudom. Akcia sa rýchlo dohodla, a nakoľko medzi hráčmi sú vždy ľudia dobrej vôle, aj uskutočnila.
V inkriminovaný pondelok sme vyrazili do jamy levovej – pardon – do Belušských Slatín, kde už na nás čakali deti aj pedagogický dozor. Len čo sme sa po ceste občerstvili, upratali herňu, mohli sme začať vysvetľovať pravidlá hier.
Hrali naozaj všetci – deti od šiestakov po ôsmakov ako aj ich pedagogický dozor. Zrazu sa strácali rozdiely medzi dospelými a deťmi. Všetci mali pred očami iba spoločnú zábavu a snahu vyhrať. Promotéri obsluhovali aj dva stoly s dvomi rôznymi hrami súčasne. Videla som kolegu hrať súčasne Piliere zeme a Poštového kuriera. Samozrejme som si to všimla pri ceste od stolu s Královskými rošádami ku stolu s Carcassonne. Rošády som hrala, Carcassonne som iba vysvetlila aobčas som sa pozrela, či je všetko v poriadku. Potom som hrala ... a ešte ... a ... ja už ani neviem, čo všetko.
 |
 |
|
samoštúdium
|
deti, dospeláci a ešte dospelší
|
 |
 |
|
si zbangnutá
|
a takto tam postavíš panáčika
|
Keď promotéri nestíhali, snažili sa deti dokonca preštudovať pravidlá samostatne. Koľko hier odhrali promotéri, koľko deti, sa pri tej vyťaženosti snáď ani nedalo odsledovať. Všetci chceli ešte, ešte, ešte... potom ešte, ešte, ešte....
Nikto si nevšimol, že sa postupne zvečerilo a deti sú hore dlhšie, ako je pre ne zvykom. Koniec však prísť musel a prišiel. Nie, nebol to žiaden dobrovoľný koniec, rozháňali nás organizátori. Decká mali na druhý deň súťažiť. Takže bolo potrebné, aby ešte „dnes“ zaspali. Rozdali sa kontakty na stránku www. spolocenskehry.sk, kontakty na sponzora – ALBI. Učitelia sa ešte vypytovali a decká sa poberali „...vycikať, umyť, zuby vyčistiť a spať.“
Ešte dobre, že to neplatilo pre promotérov. Tých organizátori videli vo vestibule hrať Piliere zeme ešte hlboko po polnoci. Aj na promotérov však došlo a podľahli spánku.
Ráno museli všetko rýchlo zbaliť. Súťažiacim zanechali malú spomienku v podobe troch hier ako cien pre najlepších a veľkú spomienku na príjemne strávený večer. To už sadali do auta, veď ešte ráno mali prísť do Bratislavy do práce.
 |
 |
|
rošádime
|
postupne zavládla tma
|
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
Vydanie
