Ktorého autora hier by mohol charakterizovať nasledujúci odstavec?

Tak dnes to bude majster „najlepší medzi najhoršími“. Pri tvorbe hry sa musíte aspoň dotknúť niektorej z predchádzajúcich myšlienok. Pridávate myšlienky hoc aj rôznorodé ale vždy v neoddeliteľnej dvojici. Každú myšlienku skontrolujte zo všetkých strán, čím viac je obkolesená podobnými, tým viac úžitku z nej budete mať. Hlavne však nezabúdajte: Hra je len tak dobrá, ako jej najslabší článok!

Áno istotne ste objavili hodnotiaci princíp z mnohých hier ako je Samurai, Eufrat a Tigris, Bison ... ale čo tie dvojice myšlienok? Jasne, je to Einfach Genial a jeho geniálne herné komponenty. Viete ako vlastne Genial vznikol? Autor sa snažil vytvoriť „abstraktnú hru, ktorá zaujme všetky generácie, mnoho kultúr a dá každému množstvo dobrých pocitov.“ Ako prvé vytvoril práve malé dvojhexy a začal rozmýšľať, čo s nimi. Od rozmýšľania k vytvoreniu štruktúry na obecnom hernom pláne už nebolo ďaleko. Dvojhexy dávajú dostatočný počet možností a skórovanie pomocou najslabšej zo šiestich farieb vám ešte rozširuje trápenie rozhodovania sa. Zážitok z hry je zaručený.

V jednom mailovom interview o sebe napísal: „Tvorbu hier nevnímam ako moju prácu, ale ako Hobby, ale lepšie povedané moje poslanie. Oddelenie práce (ktorú musí človek robiť) a voľného času (ktorý si užíva) sa mi zdá neprirodzené. Vo svojom živote som mal šťastie, že som nikdy nemusel „pracovať“. Vždy som robil to, čo ma nadchýnalo – a vždy som to robil celým srdcom a všetkou svojou energiou. Ráno o štvrtej ma pocit, že sa neviem dočkať pokračovania mojej práce, vyženie z postele. A nevadí mi koncentrovať sa až do neskorého večera na to, čo mi je dôležité a čo ma napĺňa. Som najšťastnejší človek na Zemi.“

Čo iné by sa dalo čakať od muža, ktorý „žije svoj tretí život“. V prvom učil na univerzite matematiku ekonómov, v druhom zakladal pre veľkú nemeckú banku v Anglicku filiálku a podieľal sa na vývoji softvéru. Vo svojom treťom živote je autorom spoločenských hier na plný úväzok.

Sám nehrá žiadne hry iných autorov. Nemá na to čas. Veď chodí hrávať 5 až 7-krát do týždňa do rôznych hráčskych komunít svoje prototypy. Medzi komunitami nechýbajú ani škôlkari, ktorých navštevuje každý utorok. Hráči sami ho upozorňujú, ak jeho námet, či herný princíp príliš pripomínajú nejakú inú hru. Vtedy nastáva rozhodovanie: zmeniť, či začať odznova? Žiaden autor by totiž nechcel, aby jeho hra bola „taká istá ako...“. Vyťaženosť Reinera má za dôsledok, že máloktorú vlastnú hru hral aj v jej finálnej úprave po vydaní.

Raz napísal krátky článoček s nadpisom: Sú starí ľudia príliš blbí na hranie?
Rozoberal v ňom diskriminujúce označenia na krabiciach hier. Veď naozaj, prečo by hra mala byť vhodná od 8 do 88 rokov? Alebo od 10 do 99 rokov? Spodné ohraničenie je každému jasné, ale to horné... Starší už nemajú právo sa hrať? Alebo sú po istej vekovej hranici príliš blbí na hranie? Či dokonca takíto ľudia nemajú pre výrobcu hodnotu? Hry majú spájať a nie rozdeľovať, všetci raz budeme starí a dúfame, že si aj vo vysokom veku dobre zahráme. Nestavajme teda medzi „mladých“ a „starých“ hranice. Všetci sme ľudia a hry nás spájajú. Tieto myšlienky aj keď sa zdajú byť nedôležité sú však vyjadrením základného autorovho postoja k poslaniu hier.

Ešte stále nám v ušiach musí znieť i táto jeho veta: „Kvalita autora hier sa meria kvalitou jeho hier.“

Indícií bolo dosť, aj nejaké meno sa tu objavilo. Našli ste ho? Určite áno, no ako vždy na záver ponúkame ešte priamy link na autorovu stránku.

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..