|
Na veľtrhu hier Spiel v Essene som sa objavila v stredu okolo obeda. To sa celý veľtrh ešte len pripravoval. Predstavovala som si ľudí, ktorí montujú zásteny, v pravom vrecku skrutkovač, v ľavom kliešte... Nie nič také. V čase keď som dorazila bola už zjavne väčšina stánkov postavených. Takže sa skôr objavovali ľudia tlačiaci a ťahajúci rôzne vozíky až po vrch naložené hrami. Okrem toho sa pri už rozložených stánkoch zastavovali záujemcovia o hry. Vysvetľovanie pravidiel začalo už v stredu v popoludňajších hodinách.
Medzitým sme poniektorí stihli prebehnúť cez halu – haly a zistiť, že na stánku Czech Board Games už majú všetko prichystané. Dokonca stihli aj dopoludňajšiu tlačovú konferenciu. Ich hry sú vystavené v tlačovom centre. Czech Games Edition sa oneskorilo, takže takúto výsadu nemá. Nevadí.
Práve som zahliadla stánok Haralda a jeho Mondainai Games. Snáď budem mať šancu, prísť si zahrať niekedy v priebehu nasledujúcich štyroch dní. Teraz to ešte nejde, lebo mu ešte nedoviezli hry. Odkiaľ? Z Česka! Ešte sa idem zastaviť u Lookout Games. Podávam si ruku s Hanno Girkem a chvíľu sa rozprávame o Bohnanze. Hľadáme fazuľky, ktoré som kreslila. Hanno mi jednu vešia na krk. Takže som aj ja akousi reklamou. Popri tom poškuľujem po hre Agricola – novinke, ktorá ma zaujala už keď som o nej čítala na internete. Stále sa neviem rozhodnúť, či si ju mám kúpiť. Veď je v nej viac ako 300 kariet, každá iná a každá s nápisom v nemčine. Mne by to nevadilo, ale s kým by som ju hrala?
Opäť vidím Haralda ako prenáša krabice s hrami. Má zvláštny systém. Vzal so sebou celý stôl. U auta naň nakladajú hry a plný stôl nesú vo dvojici na stánok.
Už je sedem hodín, v halách zhasínajú lampy, aby sa aj tí poslední poponáhľali . Aj my pomaly opúšťame bojisko. Odchádzame na ubytovňu a varíme si večere. Každý má niečo iné donesené z domu. Každý si robí inú dobrôtku a plní ňou svoj žalúdok. I pri tej neskonalej únave sa ešte rozvíja dlhá diskusia. No aj napriek všetkému, čo je ešte nedopovedané, čo by sme ešte chceli prediskutovať, hodinku po polnoci padám i ja na posteľ v ktorej okamžite zaspávam.
Ďalšie dni mi ubiehajú rýchlo, každý podľa toho istého scenára. Ráno rýchlo sprcha, odjazd na veľtrh, celý deň v jednom kole vysvetľovania hier. Zopár štvrťhodiniek ukradnutých pre seba. Pomedzi to prechod cez všetky haly k hlavnému vstupu, kde v sporiteľni zamieňam bankovky na mince. Po ceste aspoň nakuknúť kde sú aké stánky. Obed okolo štvrtej, piatej, keď som si konečne naň spomenula. Napriek tomu, že veľtrh každý deň končí o siedmej nie je výnimkou, že 5 minút pred siedmou príde záujemca o vysvetlenie hry. Počas dňa sa hrá (vždy len prvé kolo) na oboch našich stoloch a nie je výnimkou, že za stolom stojí niekto z nás a vysvetľuje hlúčiku ľudí stojacich okolo neho pravidlá „na sucho“. Niekoľko razy denne sa u mňa zastavuje slniečko Peter. Stále nevie, či bude v nedeľu hrať majstrovstvá sveta v Carcassonne, ale mne jeho prítomnosť a milý úsmev dáva zabudnúť na únavu. Každý večer hľadám, kde ostal môj hlas a prečo mám miesto hrdla iba akýsi starý hlinený hrniec. V ubytovni sa hrajú a testujú už zakúpené novinky. Ale nie som schopná hrať žiadnu zložitú hru. Ten celý deň vysvetľovania pravidiel dáva zabrať. K tomu všetkému vybavujem jeden telefonát s pani Schwarzovou – našou domácou, ďalší deň zvládam aj jej návštevu na ubytovni. Chvíľu sme sa porozprávali, dohodli sme sa na nedeľnom odjazde a odovzdaní domu. Pomaly tie dni ubehli a je tu sobota večer. Na dome je na každom rohu nejaká väčšia škatuľa s hrami. Na niektorých je oznam: „Prosím, vemte v neděli do Prahy." To od tých, ktorí museli skôr odísť. Všetkých sa snažím upozorniť, že ráno musia do pol desiatej vypadnúť z domu aj s vecami. Odpadky zaniesť do kontajnera, veľké kartóny vyložiť do špeciálneho kontajnera u obchodu... A už tu je ráno. Veľkou pomocou mi bol Petr, ktorý sa postaral o financie a mne už naozaj ostáva urobiť iba posledné vyúčtovanie s domácou, zaplatiť za ubytovňu, odniesť posledné vrecia odpadov, prezrieť izby, nasadnúť k Filipovi do auta a ísť. Ešte nie domov, veď ešte je posledný deň veľtrhu. Takže poďme na to!
Posledný deň bol poznačený slovom „ausverkauft" – vypredané. Najprv sa v sobotu minuli nemecké kópie hry Šestiměstí, potom anglické kópie hry Galaxy Trucker. Takže som Wolfgangovi Kramerovi (nemeckému autorovi hier Tikal, Torres, ...) ponúkla iba anglickú verziu hry Šestiměstí. Na jeho kyslý úsmev som mu však ihneď vysvetlila, že herné komponenty sú jazykovo nezávislé a pravidlá hry sú voľne stiahnuteľné na stránkach CGE i BGG. Hru si kúpil, no na ponuku, že by mu ju mohol práve v tom momente prítomný autor aj podpísať, zo seba dostal iba: netreba, na to si nepotrpím. Jeho reakciu som očakávala, no bolo zaujímavé, vidieť ho tak zblízka a celý čas som si tú diskusiu vychutnávala. Posledné kusy hier sme predávali v nedeľu o tretej, dokedy mali hry na predobjednávku niektorí odložené. Keďže sa všetci na tých niekoľko krabíc v stánku pýtali už od rána, ochotne sme im povedali, že zvyšné kusy predáme o tretej. Netušili sme, čo spôsobíme. Od 14:45 sa začal u stánku tvoriť zástup záujemcov. 14:55 prišli poslední, ktorí mali hry predobjednané a o 15:00 sme naozaj predali všetky posledné kusy Šestiměstí. Večer o siedmej sme sa snažili vojsť autom do areálu, aby sme mohli naložiť stoly a zvyšky hier. Po miernych dohadoch a čakaní na vstup sme sa dnu predsa len dostali. Naložili sme asi 12 krabíc nemeckého Galaxy Truckera, stoly, plagáty... a mohlo sa vyraziť.
Počas uvedených štyroch dní sa konali viaceré turnaje: Europe Masters (štvorpohár), Majstrovstvá sveta v Osadníkoch z Katanu, Majstrovstvá sveta v Carcassonne a iné. Tých vymenovaných sa zúčastnili i Česi a Slováci. Umiestnenia ste už videli určite aj na iných stránkach, no predsa ich uvediem aj tu.
Carcassonne:
Matyáš Veselý (ČR) 8. a Peter Černák (SR) 9.
Štvorpohár – Europe masters:
Paluba (ČR) 4., Delfín (ČR) 11., Mamutek (ČR) 20.
Osadníci z Katanu:
Daniel Šenkýř (ČR/SR) 26., Michal Jurek (ČR) 33.
Report z cesty (zatiaľ len tam) nájdete v sekcii Akcie a turnaje.
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
Vydanie
Z tvojho opisu mi je jasne, ze ak niekedy pojdem na essen, tak urcite nie pracovne ako ty - tie tantalovske muky - vsade okolo tolko novych lakavych a zaujimavych hier, a je som viazany k mojmu stanku, kde mam robotu - to by som asi nechcel.
snazila jsem se to stahnout ze stranek EM a tam je napsane Elysium. 