Objavovanie nového môže znieť ako klišé, ale o mne a o Essene je faktom, výstižným faktom. Zažil som veľké akcie, poznal som nejaké tie hry, prečítal som si na boardgamegeeku sprievodcu, ktorý ma mal pripraviť na hry a atmosféru. Aj tak ma som ostal prekvapený. Ale pekne od začiatku...
kvalifikačné turnaje
Myšlienku pripraviť celoslovenské majstrovstvá v hre Carcassonne sme od Petra Dudjaka z Albi prijali vcelku rýchlo. Je to pravdepodobne najrozšírenejšia, známa a zároveň nie náročná hra, do turnaja v nej sa môže zapojiť takmer každý, kto má chuť a čas. Tak sme sa na to dali, skupina ľudí z klubu Alea Istropolitana, každý kto mohol nejakým tým kúskom prispel. Okrem Bratislavy sme zašli do Prešova a Banskej Bystrice, spoznali nových ľudí, zažili zaujímavé i suchšie chvíle, svorne závideli Ľuborovi, že má blízky vzťah s prejdenou mačkou. Opakovaná vďaka patrí všetkým, ktorí nám jednotlivé kvalifikačné turnaje pomohli pripraviť a rovnako aj hráčom z celého Slovenska, ktorí sa ich zúčastnili. Predsa len dúfame, že sa darí rozbiehať milú hernú tradíciu...
finále
Na finále dorazilo vyše dvadsať hráčov (Bratislava je ďaleko a tak neprišli všetci, čo postúpili, ale snažíme sa to na budúci rok vymyslieť lepšie), z ktorých väčšina mala reálnu šancu vyhrať. Taký je Carcassonne a jeho základné pravidlá, ktoré sa hrajú aj na majstrovstvách sveta. To naši najmilší susedia v Čechách bojujú o titul majstra v náročnejšej a menej náhodnej verzii (Matyášovi, sympaťákovi, ktorý vyhral viac ročníkov, všetka česť). Takže „boje“ začali. Keďže atmosféru turnaja ste mohli ovoňať v inom texte, stačí krátko – napriek mojim rečiam pred turnajom, že radšej pomôžem s organizáciou, keďže je nepárny počet hráčov (nakoniec neprišiel ešte jeden), som vyhrával partiu za partiou a ešte sa aj dobre bavil. Možno preto, že som to nebral až tak smrteľne vážne, podarilo sa mi užiť si príjemný deň s príjemnými ľuďmi. No aby som dokreslil obrázok naozaj celý, pred posledným kolom som už pochopil, o čo hrám... a začalo aj mne v bruchu všeličo poletovať a šimrať. No a vo finále by sa mi papier položený na rukách poriadne chvel. Na druhej strane me tešilo, že akokoľvek to dopadne, bude mať titul Alea, keďže súper vo finále bol kamarát Peťo. Skôr sme držali palce o tretie miesto bojujúcemu Ľuborovi (áno, tomu s mačkou).
Hlavná cena, cesta na majstrovstvá sveta, mi zničohonič pribudla na bodovacej tabuľke. Najprv rozpačito, ale neskôr s radosťou, som sa chystal na výlet.
shaky cesta
Najprv presun autobusom do Prahy, potom vyčkávanie na človeka s podozrivou prezývkou – Mamutek. To, že mal byť sprevádzaný Citronem mi pokoja nedodalo, chi. Takže prvý shake u Maca (čítaj meka, nie maca). Dorazili, vyrazili sme. Dobrodružne, to áno, v milej náladičke plnej klzkého humoru, užíval som si nezvykle najmä počúvajúc. Posledná zastávka pred hranicami patrila zase Macovi. Mamutek vynadal nepríjemnému šéfovi, za čo sme po jeho odchode dostali, spolu s vďačnými úsmevmi, zadarmo... shake.
No a potom už iba prepliesť sa cestami necestami, až sme skoro ráno skončili (zobudil som sa) pred komplexom výstavných hál Messe Essen. Malá odbočka o ubytovávaní sa stojí za to iba kvôli poďakovaniu ľuďom, ktorí sa nám oň postarali (na prvom mieste Dilli).
massa v Messe
Úplne plné, to bol môj pocit pri preplietaní sa davom v jednotlivých halách. A to mi povedali, že cez víkend tam bude ľudí dvakrát toľko (verím v nafukovacie oceľové konštrukcie). Ale najmä som ostal ohúrený množstvom hier. Áno, na BGG ich v zozname nájdete pekné tisíce, ale iné je ich vidieť na kopách. Najmä u menších predajcov v „sekáčoch“ s hrami. Hoci ani pyramídy postavené z noviniek na výstavnej ploche Queen Games neboli prehliadnuteľné. A všade hranie, hranie, hranie. Nielen klasických stolných hier, ale aj množstva alternatív – skutočne som si užil magnetický futbal s Matyášom, s ktorým som sa skamarátil, alebo víťazné chvíle, keď naše česko-slovenské družstvo dalo na frak nemcom v obrom hokeji s hokejkami zo želé hmoty. Simulátor tenisu bol tiež fajn, spojenie stolovej hry s odpalovaním loptičky malým dreveným katapultíkom bolo super (až na zazeranie promotéra, keď bolo jasné, že na kúpu nemáme a nedáme). Veľa zábavy sme si užili aj s Pogom a Jarkom pri detských hrách, či kartovkách o vajciach, ovciach, alebo muchách lietajúcich nad h... nad hnedými kôpkami.
Dve haly patrili RPG hrám a napodobeninám zbraní, kostýmom a inej všemožnej výstroji, nebolo tak zriedkavé zraziť sa s chlapíkom v krúžkovej zbroji, ktorému spoza pása trčala dýka a v ruke si niesol Colu a bojové kladivo. Na dvore dvojice v kutniach, samurajských oblekoch či koženom čomsi skúšali nadobudnuté mlátiče, sekače, strielače s presvedčivo smrteľne vážnymi výrazmi (až na občasné „au“, predsa len taký capanec na stehno cítiť).
Najviac priestoru patrilo novinkám a stolom pre ne určeným, zahral som sa dosýta a mnohé sa mi aj zapáčili (Darjeeling, If wishes were fishes, Filou,...). Niekde, keď sa minuli stoly, hralo sa na zemi. Veľa miesta bolo okrem predvádzania hier určeného na predaj – starých aj nových hier. Niektoré za neodolateľné výpredajové ceny (Durch die Wüste za 5 a Dragon's Gold za 2 eurá sú vážna vec), iné ceny pomaličky spúšťali deň po dni, ostatné si držali sebavedomie dosť vysoko. V niektorých stánkoch bolo ledva vidno predavačov, ako ich zakrývali navrstvené kopy hier. Bežným pomocníkom boli tašky na kolieskach, či rovno vozíky, na ktorých si šťastní kupci vozili svoje novinky.
naši
Zo Slovákov som poznal iba Moniku – Dilli. Tá zarezávala v stánku CGE, kde bolo jej nadšenie hrami, prehľad a nemčina žiadané nad zlato. Predvádzané hry Galaxy trucker a Šestiměstí mali okolo seba neustále, naozaj neustále, strapec ľudí, ktorí vykúpili všetky zásoby pred koncom festivalu. Rovnako ma tešilo čas od času navštíviť putujúce plastelínové kreácie z hry Laborigines v stánku CBG. Českí tvorcovia hier zažili aj cenné ohodnotenie ich práce, keď im bola odovzdaná cena za hru Through the Ages z minulého roku. Nové hry vhodné na uvedenie na náš trh vyhliadali aj Jarek z MINDOKu a Kamil z Corfixu, som zvedavý, čo pre nás vyberú.
okúsiť a ochutnať – do rána
Bývali sme spoločne, veľa Čechov a my Slováčiská, varili si každý svoje i navzájom, delili sa o zážitky a najmä objavy, tie kúpené sa hneď aj testovali. Naozaj vám odporúčam, ak by ste sa v budúcnosti do Essenu chystali, nechoďte sami. Partia spriaznených duší je priam vitálne dôležitá. Stretol som naozaj skvelých ľudí, dokonca sa našiel čas počúvať ich skúsenosti s klubmi a hrami. Na pol spoločenskej miestnosti rozložený Starcraft nám nebránil obzerať a hrať mnohé iné hry – Cuba, Race for the Galaxy, Hamburgum, Demetra, Amyitis... škoda nevyhnutného spánku.
majstrovstvá
Držali sme palce našim hráčom majstrovstiev v Osadníkoch, aj keď im to nevyšlo, vyzerali efektne vo vyfasovaných tričkách. Družstvá na Europa Masters sa dočkali úspechu, iste ste si v iných reportoch všimli skvelé štvrté miesto.
Do poslednej chvíle som nevedel, či budem za Slovensko hrať Carcassonne na finálovom turnaji. Totiž, komunikácia ako viete nie vždy dokonale funguje a tak sa stalo, že aj keď si všetci mysleli, že je o to postarané, nebolo to celkom tak. Ostalo mi prvé náhradnícke miesto. Fámy, že sa švédsky zástupca nedostaví, vyvrátila jeho zaujímavá persóna (prvá otázka bola, koľko je prvá cena). Ale potom sa z neznámych dôvodov do začiatku turnaja neobjavili toreádori zo Španielska. A čuduj sa svete, odniekiaľ organizátori vyhrabali aj slovenskú vlajočku. Hral som. S Matyášom sme si popriali šťastie (základná výstroj pre Carcassonne) a bodovali a umiestňovali a blokovali.
Popis priebehu by bol asi nezáživný, okrem profilov hráčov z rôznych krajín (Fín po opici, nórsky chlapček, ktorý skončil štvrtý, rozchechtaný Dán s fanklubom, zaryto mlčiaci Rakúšan, milý Singapúrčan, nervózna Litovka, sympatický Austrálčan či beťár Talian by oživili nejedno podujatie). Skončil som na deviatom mieste, s tromi výhrami a tromi prehrami (detailnejšie jedna prehra vlastnou hlúposťou, dve smolou, jedno víťazstvo púhym šťastím a dve sa mi podarili fakt šikovne). Matyáš o Buchholtza predo mnou, hoci by si zaslúžil hrať aspoň malé finále.
domov
Spokojní a plní dojmov, debatujúc o pomeroch na „hernej scéne“ sme sa doviezli v aute CGE do Prahy, zlatý Filip. No a odtiaľ s Monikou do Bratislavy. Podrobnosti nechám na ňu, viem, že sa na to teší. Moja vďaka patrí Albi, za turnaj na Slovensku a za cestu na Essen. Dúfam, že sa tradícia majstrovstiev u nás uchytí. A ešte viac si prajem, aby sa uchytilo a rozšírilo hranie hier vôbec. Je to možné. Aj vďaka firmám ako Albi...
Peter z Alea Istropolitana
A len malá poznámka „pod čiarou“, aby som napravil napáchané škody – Ľubor má okrem prejdenej mačky úžasné, krásne, múdre a milé dievča, veľmi im to všetkým trom prajem (tak teraz ma už zmlátia, spoločne).
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
Vydanie
