Môj nový guru pochádza z Essenu. Našiel si ma sám. Prečítajte si, ako.

Deň sa rozbehol dobre – na potulke festivalom sme s Matyášom pri stole malého stánku našli Poga a Jarka, ako sa so záujmom obzerajú, čo by sa dalo vyskúšať a možno na český (poťažmo slovenský) trh získať. Zábavu sme rozbehli sliepkami (So ein Eiertanz!), umiestňovali sme svoje kotkodákajúce bodonosky čo najlepšie k červíkom a vajciam, odstavovali súpera, rozbíjali vajcia iných. Sranda. Pokračovanie vytvorili ovečky (Lamm Bada) – hra čiastočne založená na postrehu a rýchlosti, čiastočne na veľkosti ruky a šťastí, s grafikou vskutku vydarenou. Promotérka sympatická a pekná, avšak až večer sme zistili, že nás hru naučila zle, nedobre. Do tretice sme sortiment vyskúšali hrou Gaga, jednoduchou kartovkou o líške, husiach, no najmä muchách poletujúcich nad lajnami. Dojem mi vylepšil sám autor, keď na hru kúpenú pre kamarátku ako venovanie nakreslil celý obrázok, samozrejme s ovcou.

Dôležitejších chlapov sme zanechali v biznis rozhovore s ešte dôležitejšie vyzerajúcou tetou, asi konateľkou, nuž a vydali sa skúmať nové prekvapenia Essenu. Zastavil nás tiahly výkrik vychádzajúci zo zopár desiatok metrov vzdialeného stánku: „U nás drink zadarmo! Poďte si dať džús!“ ozývalo sa hebkou a ušiam lahodiacou nemčinou (áno, výnimočne som ironický). Nuž, neboli by sme verní synovia vlastí, keby sme pohrdli štedrou ponukou.
A vtedy sa to stalo!

V momente, ako sme v dlaniach zovreli plastové poháriky s pomarančovým mokom, pribehol k vedľajšiemu stánku chlapík a zakričal: „Wo ist mein Guru?!“, na čo sa v stánku zodvihli traja plecnatí chlapi a dunivými basmi odpovedajúc: „Hier ist dein Guru!“ mu do rúk vtisli akúsi hru. V tom okamihu nám to docvaklo – ráno nám popri množstve iných materiálov ktosi do ruky vložil papierik s oznamom, že prvých desať ľudí, ktorí presne o dvanástej prídu k stánku tomu a tomu a zakričia kde je ich guru... dostanú hru. Vytrénované reflexy, príležitosť k dobrodružstvu a aj zvedavosť, čože sa to dá získať – súbor faktorov nás doslova vymrštil žiadaným smerom. Tigrím skokom sme sa preniesli do kruhu záujemcov očakávajúcich rozdávanie hier a z plného hrdla sme skríkli „Where is my guru?!“. Scenár s tromi mohutnými promotérmi sa opakoval. Zahúkali „Here is your guru!“ a podali nám hry! Držiac ich pevne v rukách, vymotali sme sa z klbka precitnuvších a vykrikujúcich ľudí a s veľkým smiechom (ako slepé kura k zrnu prišlo!) hľadali pokojné miesto na preskúmanie novinky – stáva sa z vás v nej guru s kazateľmi, ktorí lanária do vašej sekty okoloidúcich, ktorým potom vymývate mozgy. No podnetná téma. Som zvedavý s kým a kedy si ju zahrám, niečo vám k nej potom napíšem.
Zvyšok dňa, v nepravidelných intervaloch popri hraní hier, jedení a pití, prechádzaní sa... sme na seba pozreli, jeden z nás zašepkal „Kde je tvoj guru?!“ a vybuchli sme do smiechu. Essenciálny zážitok!

Peter z Alea Istropolitana

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..