V grafe je turnaj, v ktorom sa hrá na jedinú prehru. Každá prehra totiž prehrávajúceho vyradí z ďalšieho pokračovania v turnaji. Postupujú vždy iba víťazi a tí zohrávajú stále menej a menej partií. Nevýhodou takéhoto turnaja je začiatočné rozlosovanie. Čo ak sa vám podarí na začiatku dať do dvojice najlepšieho a druhého najlepšieho hráča?

Máte pravdu, druhý najlepší vypadne a neobsadí striebornú priečku, ktorú by si zaslúžil. Naviac je turnaj veľmi dobre hrateľný pre 2, 4, 8, 16, 32, 64, ... hráčov a je výhodný, ak hrajú hru dvaja.
Celkovo možno konštatovať, že n hráčov odohrá n-1 hier v [ log₂n ] kolách.

Čiastočne sa problém prvej nevydarenej partie snaží riešiť nasledujúci graf:

V ňom je viditeľné, že hráči porazení v prvom kole hrajú spolu druhé kolo a víťaz z nich postupuje naspäť do pôvodného pavúka. Pribudli hry aj kolá. Systém však nerieši rovnaký problém na vyšších úrovniach.

Skôr sa preto používa vypadávanie na dvoch prehrách, ktoré znázorňuje ďalší graf. Jeho počet hier však narastá už do veľmi veľkých rozmerov. Všimnite si, že na to, aby bol úplný, chýba ešte piaty finalista, teda porazený z partie VÍŤAZ1 kontra VÍŤAZ2. (Záverečný vypadávajúci systém pre 5 hráčov je pridaný na boku ako samostatný graf.)

Najpoužívanejší je však systém, v ktorom sa hrajú dvaja pavúci. Prvý je taký, ako v úplne prvom grafe a druhý je zostavený z prehrávajúcich po prvom kole. Dvaja najlepší spomedzi víťazov hrajú s dvomi najlepšími spomedzi prehrávajúcich o prvé 4 miesta. Počet hier je ((3/2)*n)-1. (Počítané aj s poslednými tromi, ktoré nie sú zobrazené.)

Výhodou je, že každý hráč odohrá minimálne dve kolá. Napriek všetkým výhodám má stále jednu dôležitú nevyváženosť. Ak sa v poslednom zápase o víťaza stretne dvojica hráčov (napr. h7 a h8), ktorí už spolu hrali a ich vzájomný finálový zápas dopadne ináč, než v prvom kole, kto je víťazom? Úplne iným druhom je turnaj založený na bodovacom systéme. Výhodou je, že takýto turnaj nie je iba dvojhodnotový (výhra – prehra), ale poskytuje priestor hrám pre viac ako 2 hráčov. Pre hru 4 hráčov pri stole je dobré voliť 4 – 5 kôl. Ak by sme dôsledne dodržiavali dve pravidá:

• od druhého kola nasadzovať podľa výkonnosti
• neopakovať partie (nemali by sa stretnúť tí istí hráči pri stole)

možno hovoriť o tzv. švajčiarskom systéme.

Rozpis, ako sa má 28 hráčov stretávať pri stoloch (pre 4 hráčov) je v nasledujúcej tabuľke:

Hráči sú označení písmekovo-číselným kódom a do tabuľky je zámerne vypísané ich hranie iba v prvých troch kolách. To znamená, že sa na začiatku náhodne (aby nehrali spolu tí, ktorí prídu spolu a nevyradili sa kamaráti hneď na začiatku navzájom) rozlosujú štvorice hrajúce spolu. Ak nevyjdú štvorice, treba robiť ku koncu trojice. Druhé kolo je tiež ešte náhodné, nemali by sa stretnúť hráči, ktorí už spolu hrali. V treťom kole by to už malo byť podľa počtu víťazných bodov. Ak sa to nedá, v treťom som ešte pripravila rozpis hráčov. V poslednom kole by mali hrať spolu tí, ktorí majú rovnaký počet bodov. Aby sa v troch kolách nestretli spolu hráči, ktorí už spolu hrali, je nutné, aby hralo minimálne 16 hráčov. Body sa dávajú: prvé miesto 4 (alebo 5), druhé miesto 3, tretie miesto 2, štvrté miesto 1. Okrem toho sa počíta ešte percentuálna úspešnosť za partiu. Tá sa vypočíta ako percentuálny podiel jednotlivca na všetkých odohraných bodoch v partii. Priemerná percentuálna úspešnosť je potom podporným kritériom pre určenie poradia. Pri partii troch hráčov sa percentuálna úspešnosť počíta tak, že sa imaginárnemu štvrtému hráčovi započíta priemerný počet bodov za partiu. Imaginárny štvrtý hráč je však vždy hodnotený ako keby skončil na štvrtom mieste. Uvedeným spôsobom odohrá n hráčov n hier.

Pri kratších ako 4-kolových turnajoch je ťažké povedať, či naozaj niekto vie hrať lepšie – horšie ako iní.

Samozrejme sa nedá nespomenúť turnaj v ktorom hrá „každý s každým“. Treba si však uvedomiť, že pri hre dvojíc to znamená (n*(n-1))/2 hier pri n hráčoch. Teda takýto turnaj je náročný. Jeho výhodou nesporne je, že sa dá priebežne určovať poradie. Pomocné kritérium na určenie víťaza pri rovnosti bodov môže byť akási percentuálna úspešnosť, či vzájomný zápas. Vzájomný zápas v tomto systéme určite existuje.

Rozlosovanie je netriviálne pre veľké počty hráčov. Opäť urobíme tabuľku pre niekoľko (6) hráčov. Pre väčšie počty hráčov nie je triviálne urobiť rozpis, a teda zabezpečiť súčasné odohranie kôl.

Hlavnou nevýhodou tohto systému je, že víťaz a ostatní medailisti môžu byť známi pred posledným kolom. Posledné kolo sa takýmto spôsobom stáva občas nepotrebné a nezaujímavé.

Komentáre

Pridal Vlado 2006-12-27 15:32:53 IP: 83.168.160.202 Chvalabohu, že existujú matematici (a matematičky :-), ktorí všetko vedia krásne prepočítať a rozpísať do tabuliek.   Keď som sa pred pár rokmi prvý raz stretol s tzv. švajčiarskym turnajovým systémom, bol som doslova fascinovaný. Je úžasné, ako rýchlo a pomerne spravodlivo je možné v turnaji s veľkým počtom hráčov určiť víťaza. Systém pritom vyhovuje všetkým hráčom! Nikto nevypadá, každý hráč odohrá všetky kolá. Nikto sa nenudí, pri stole totiž vždy (okrem prvého kola) sedia hráči, ktorí majú približne rovnakú výkonnosť.

Pridal dilli 2006-12-27 08:10:42 IP: 213.151.217.129 Na 1. majstrovstvách sveta v Carcassonne sa hralo po dvaja pri stole, švajčiarskym systémom na 6 kôl so základnou verziou hry.Žiadne rozšírenia, len naozaj základný mechanizmus. Potom dvaja najlepší zohrali spolu 3 partie o víťaza a druhého. Dvaja "druhí najlepší" (teda to je výraz ) zohrali spolu tri partie o tretie a štvrté miesto.

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..