|
|
Majstrovstvá Slovenska v Carcassonne.
Carcassonne? Čo je to? Už som to niekde počula. No jasne! Veď to je mesto vo Francúzsku. Ale so slovným spojením „majstrovstvá Slovenska“ to nejde dokopy. Tak ako to vlastne je? Hrajú sa vari nejaké majstrovstvá v tomto francúzskom meste? Ale majstrovstvá v čom?
|
 |
Keby ste sa spýtali „vymetačov" obchodných domov, ktorí nenechajú žiadnu uličku neprejdenú, aj keď išli kúpiť iba 6 pečív, dozvedeli by ste sa viac. Povedali by vám, že v oddelení s hračkami vídať takú modrú, niekedy aj červenú krabicu, na ktorej je práve spomínaný názov mesta.
Keby ste pri pýtaní sa narazili na niekoho, kto chodí do klubu spoločenských hier, asi by vás čakala dlhšia oduševnená prednáška o tejto hre.
Možno sa však stačilo spýtať susedov a oni by vám hru Carcassonne predviedli v akcii.
Natískajú sa zase otázky, ako že len môže byť spojená spoločenská hra a majstrovstvá? Odpoveď je rýchla, i keď má na konci otáznik: Nie ja šach tiež „iba“ hra?
Máte pravdu, šach nie je len hra, šach je matematika, šach je algoritmizácia, šach je stratégia, šach je taktika, šach je umenie...
Čo z toho sa dá nájsť v hre Carcassonne? Všetko. V odľahčenej miere ale predsa. To, že ide o odľahčenú mieru, pomohlo tejto hre stať sa obľúbenou medzi širokými masami rôzneho veku, pohlavia, vyznania či farby pleti. Právom sa v našich krajoch považuje Carcassonne za vstupnú bránu do sveta „moderných spoločenských hier“. Ako väčšina hier, aj táto má v sebe náboj súťaživosti – veď ide o výhru. 90% hier stanoví jedného víťaza, mnohé z nich ešte aj celkové poradie. Prečo teda „moderná spoločenská hra“(MSH)? To predsa dokáže aj Človeče nehnevaj sa!, hoci ho medzi tie MSH nepočítame. Lebo je to hra počas ktorej stále máte šancu situáciu zvrátiť, lebo nikoho nepošle predčasne od herného stola, lebo záleží na tom, ako sa práve vy rozhodnete hrať, lebo potrebujete mať aj kúsok, ozaj iba kúsok, šťastia...
Ku hre patrí množstvo kartičiek, ktoré ukazujú lúky, cesty, kláštory a časti mesta. Nájdete ich tu. Všetky ich treba pekne prikladať jednu k druhej tak, aby všetko pekne nadväzovalo. S položením kartičky môžete na ňu umiestniť aj svojho panáčika. A tu je ten pes, či vlastne panáčik, zakopaný. Vlastne vôbec nie zakopaný, ale položený, aby priniesol hráčovi body. Leží až kým sa mu nepodarí pre svojho pána hráča tie body získať. Občas sa stane, že sa mu do mesta pripletú cudzinci. Kým ich je menej ako panáčikov nášho pána hráča nič sa nedeje. Ale v momente, kedy sa počty vyrovnajú, budú body z mesta brať aj cudzinci. Najhoršie však je, ak cudzinci prečíslia nášho pána hráča. To tam jeho panáčikovia iba smutne sedia a čakajú, kedy sa s dlhým nosom konečne budú môcť vrátiť. Vrátiť, aby ich pán hráč vyslal na novú misiu. Podobne môžu obísť ak sa postavia na cestu, alebo dokonca na lúku. Jediné bezpečné miesto pre panáčika je kláštor – úplne ako v stredoveku, keď kláštory boli útočiskom. Odtiaľ ich nikto nevystrnadí, ale trvá im to dlho, kým sa z kláštora budú môcť vrátiť. To viete, v kláštore plynie život iným tempom.
Ale vráťme sa k tým atribútom šachu:
matematika – je pre pána hráča výhodnejšie položiť panáčika do mesta, ktoré tým pádom preberie súperovi (pán hráč +4 body, súper 0 bodov), alebo ho má položiť na kláštor, ktorý je neuzatvoriteľný (primálo kartičiek do konca hry, čiže možno 6 bodov pán hráč a nevedno koľko z mesta protivník);
algoritmizácia – každé pravidlá hry popisujú akýsi algoritmus jednotlivých ťahov a pri Carcassonne to nie je iné;
stratégia – pán hráč sa rozhodol po prvej potiahnutej kartičke, že túto hru vyhrá za pomoci miest, teda bude sa zásadne starať o mestá a pri možnosti výberu medzi umiestnením do mesta a na cestu, si vždy zvolí mesto;
taktika – len čo pán hráč otočí kartičku, musí vymyslieť ako ňou zareaguje na súperov ťah;
pamäť – to sa týka pána hráča pri turnaji. Vie akú kartičku čaká, ale musí si aj pamätať, koľko takých je v celej hre;
geometria – ja viem, matematiku sme tu už mali. Kombinatorická geometria sa môže radiť medzi orientačné schopnosti – teda rozhodovanie ako pootočiť kartičku a hneď po jej potiahnutí „vidieť“ kam by najlepšie pasovala je tu naozaj na mieste...
Tuším som zabudla, že podnadpis článku je Majstrovstvá Slovenska v Carcassonne. Teraz už viete o čo ide pri hre, tak sa budem venovať téme. Vlani sa naozaj jednému hernému klubu za pomoci jeho členov a za podpory spoločnosti Albi podarilo zorganizovať majstrovstvá Slovenska. Tá myšlienka nebola len tak z ničoho nič. Veď v susednom Česku sa už dlhší čas majstrovstvá ČR organizujú. Ba čo viac, existujú aj medzinárodné majstrovstvá v Carcassonne. Tie sa uskutočňujú každoročne počas veľtrhu hier Spiel v nemeckom Essene. Víťazi národných kôl sa môžu pri skorej registrácii tohto úžasného turnaja zúčastniť. Česko je už niekoľko rokov stálym účastníkom medzinárodných majstrovstiev v Carcassonne. Vlani sa teda o túto možnosť ukázať sa pokúsilo úspešne i Slovensko.
Predchádzal tomu národný turnaj. Vďaka klubu Alea Istopolitana a Albi sa turnaj presúval po slovenských mestách a lákal hráčov Carcassonne zúčastniť sa. Všetky oznamy i on-line registrácia prebiehala na www.spolocenskehry.sk. Organizátori vycestovali za hráčmi do Banskej Bystrice, Prešova a Bratislavy. Postupne v týchto mestách prebehli kvalifikačné turnaje. Report z jedného takého turnaja nájdete aj tu .
Potom prišlo na to naj – na finále. O finále toho bolo popísané viac, veď sa pozrite napríklad sem.
Dnes s odstupom času môžem povedať: dobre som si zahrala, výborne som sa zabavila, organizátori majú odo mňa jedničku s hviezdičkou, dokonca som v tom Essene videla nášho reprezentanta a držala mu päste. V Essene sa hralo podľa pravidiel, ktoré sa použili aj na Majstrovstvách Slovenska. Teda takmer presne (okrem malej výnimky v bodovaní) ako je písané v pravidlách, ktoré sú obsahom krabice s hrou. Každý hráč si potiahol kartičku, priložil ju, prípadne položil panáčika a nakoniec, ak niečo uzavrel, aj obodoval. Ako si pamätám ešte z kvalifikácií, jediný moment, u ktorého došlo občas k dotazom bol pri málo panáčikoch. Kartičkou hráč uzavrel cestu a otvoril nové mesto. Pred ťahom pred sebou nemal žiadneho panáčika. Napriek uzavretiu cesty (bral si vlastného panáčika z cesty) nemohol na mesto žiadneho položiť. Hodnotenie a branie panáčikov je totiž posledným krokom ťahu hráča a kladenie panáčika je predposledným.
Ešte jednu vec organizátori majstrovstiev Slovenska vymysleli veľmi dobre. V Essene sa hrá so šachovými hodinami. Teda je obmedzený čas na jednu partiu. Aby si to hráči ešte pred Essenom vyskúšali, objavili sa šachové hodiny aj na finálovom turnaji majstrovstiev v Bratislave.
  
Z môjho pohľadu je u hry zábava a porozumenie si so spoluhráčmi to najdôležitejšie. Každé víťazstvo samozrejme poteší, ale nie je nutné. Aj k tomuto názoru ma dostalo hranie hier. Kedysi som bola nepríjemná, keď som začínala prehrávať, nepríjemná ku všetkým spoluhráčom. Dnes chápem hru ako prostriedok na tvorbu dobrých pocitov a to si nikým a ničím nedám vziať.
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
dočasne plno
Peknéééé! Držím palce účastníkom i organizátorom majstrovstiev. A tá posledná veta by mala byť vytesaná do kameňa 