 |
Myšlienka propagácie hier na tomto mojom domácom festivale ma napadla už v roku 2007, vtedy som ju ale nedotiahol do konca. Mal som zopár pohovorov s ľuďmi okolo festivalu, ktorí už vtedy prejavili záujem, rovnako ako firma Albi, ale nakoniec z toho nič nebolo (mea culpa). Rozhodol som sa že v roku 2008 sa na festivale hrať bude.
|
Aby som to trochu priblížil. Festival Verím Pane sa konal už po 18ty krát (posledných 11 ročníkov už stabilne v Námestove) v dňoch 16.-20.júla 2008. A podľa organizátorov bolo tento rok registrovaných cca 2000 účastníkov. Celé dianie je rozdelené do dvoch častí. Od stredy do piatku prebiehajú Tvorivé dielne plus menšie koncerty a sobota – nedeľa je vyhradená hlavne pre koncerty.
Tvorivé dielne sú akési workshopy na ktorých si záujemcovia môžu vyskúšať rôzne typy činností. Napríklad gitara, bicie, sólový spev, výroba šperkov, kamera a mnohé iné. Do tejto sekcie boli formálne zaradené aj MSH. Ale o tom nižšie.
Tento rok som už mal pomoc od Martina, ktorý ma dal dokopy s Gabikou, ktorá má na starosti Tvorivé dielne festivalu a tak sa veci konečne pohli tým správnym smerom.
Niekedy v apríli som sa s Gabikou stretol osobne a prebrali sme spolu podmienky účasti hernej sekcie na festivale. (Už od začiatku som od organizátorov dostával iba samé povzbudivé reakcie na možnosť hrania počas festivalu, až som sa začal obávať, aby to nakoniec nejako zle nedopadlo, keď už dopredu je toľko nadšenia).
Ako prvé sme sa dohodli, že hranie hier bude „voľné“. Na ostatné tvorivé dielne sa totiž treba nahlásiť dopredu a potom ich aj absolvovať v stanovenom čase, čo sa pre hry veľmi nehodí. Hranie teda bude bežať, ako voľne prístupná činnosť pre všetkých, ktorí záujem.
|
Ďalšou vecou bolo zabezpečenie hier a „hermanov“ čiže ľudí, ktorí by vysvetľovali a predvádzali hry. Už tradične som sa obrátil na Albi (dudo) a už tradične sa mi dostalo plnej podpory. Keď mi neskôr dudo povedal, že do konania festivalu stihne Albi vydať Ubongo, vedel som, že hlavný „herný ťahák“ už máme vo vrecku. Hral som totiž Ubongo na akcii v Poľsku a tak som si bol istý, že je to tá pravá hra na akciu, kde bude drvivá väčšina ľudí bez znalostí MSH. (Viac o Ubongu v pripravovanej recenzii). Okrem Ubonga sme sa ešte dohodli na Lascaux, Strelených kachnách, starších Albi kartovkách a klasike v podobe BANG! a Osadníkov z Katanu. Dudo navrhol, aby sa v Osadníkoch konal aj turnaj, s čím som síce súhlasil, ale bol som hlboko presvedčený, že sa nenazbiera dostatočný počet (16) hráčov.
Okrem hier, prisľúbil dudo aj človeka na prezentáciu hier z Bratislavy, ktorí už má pár takýchto akcií za sebou. Samozrejme vypomáhať som mal ja a podľa potreby aj decká z môjho herného krúžku. Keďže už bolo všetko dohodnuté, ostávalo iba čakať na stredu 16. júla.
|
Na poslednú chvíľu ešte došlo k malej zmene. Namiesto jedného hermana, ktorého som už poznal, mali z Blavy doraziť dvaja iní. Príchod mali už v utorok večer, takže som ich čakal pri stanici, aby som ich bezpečne previedol metropolou severnej Oravy :-D
Spoznať dvoch blavákov na námestovskom nástupku nebol pre mňa problém, aj keď oni sa na mňa pozerali dosť nedôverčivo. Neskôr mi prezradili, že si ma predstavovali trochu inak a pripomínal som im skôr „niečo medzi drevorubačom a miestnym štamgastom“ (musím teda zapracovať na svojom image a nabudúce vymeniť vyťahané tričko a kraťasy za niečo formálnejšie :-D ). Prvotné rozpaky sme ale veľmi rýchlo prekonali pri pive a kofole. Rado a Maťo sa ukázali ako dvaja veľmi sympatickí „človekovia“, a tak sme okrem organizačných vecí pokecali aj o hrách a hraní všeobecne.
Následne som chalanov zaviedol na prezentáciu, kde som sa konečne aj ja dozvedel kam našu hernú sekciu umiestnili. Ešte som chalanom vysvetlil, kde sú ubytovaní a dohodli sme sa zajtrajšom stretnutí. Ja som ešte hodil krátky rozhovor so šéfom novinárskej dielne, ktorý na druhý deň plánoval vydať malý létačik s informáciami o dielňach.
|
V stredu ráno som ešte rozdal na prezentácii propagačné letáčiky, plagáty, samozrejme aj kalendáriky propagujúce tento web a vyrazili sme na naše miesto.
Festivalové dielne ako i ubytovanie účastníkov, je totiž rozhádzané po celom meste a tak som do poslednej chvíle nevedel kde skončíme.
|
 |
Ale keď som večer počul, že budeme nad jedálňou Gymnázia A. Bernoláka, uznal som, že to bude asi najlepšia „štácia“ zo všetkých možných. Boli sme blízko pódia, centra mesta a okrem toho nad jedálňou, kam sa chodili stravovať účastníci. Obavu som mal iba o herné stoly, nakoľko z vlastnej krúžkovej skúsenosti v tomto „Gympli“ viem, že nájsť dve lavice, ktoré k sebe pasujú je takmer nemožné. Upozorňoval som na to už vopred aj organizátorov, takže som dúfal, že na to mysleli. Obavy sa ukázali bezpredmetné. Lavice v triede boli novučičké, ba podarilo sa im zabezpečiť i pár jedálenských stolov.
Hneď ráno sa pripojil i Martin a neskôr i moji pomocníci Maťa, Kajo a Paľo. Len čo sme dorazili do našej triedy, už nás tam čakali prví hrania chtiví záujemci, a moje obavy sa začali pomaly rozplývať. Rýchlo sme si teda podelili úlohy. Rozmiestnili stoly a ja som bežal domov po ďalšie plagáty a písacie a lepiace potreby, aby sme vyznačili trasu do hernej miestnosti.
Po návrate mi už zďaleka ukazoval cestu tlmený hukot ľudských hlasov. Dúfal som, že nejde z jedálne. A naozaj, herná miestnosť bola takmer plná, chalani i pomocníci už fungovali. Moje obavy sa definitívne stratili.
|
Tri a pol herného dňa (streda – sobota) prebiehalo v podstate rovnako. Začínalo sa okolo 10:00 a končilo sa okolo 21:30 s prestávkou 17:00 – 18:30. Podľa chalanov sa v miestnosti za ten čas premlelo odhadom asi 110 „unikátnych“ hráčov, pričom celkový počet bol vyšší, nakoľko sa medzi nimi vyskytovali aj skalní, ktorí prišli každý deň. Priemerne boli vždy obsadené aspoň 3-4 stoly a v špičkách (doobeda a podvečer) bolo plno.
Tak ako som predpokladal, najväčším ťahákom bolo Ubongo, ktoré si zahral asi každý návštevník. Výkriky „Ubongo!!!“ a „Toto sa nedá zložiť“ bolo počuť od rána do večera. Ubongo ťažilo z jednoduchosti pravidiel, príťažlivej mechaniky a krátkeho času, partiu ste stihli odohrať do polhodinky. Keď sa nováčikovia nabažili tohto „stolného tetrisu“ začali sa obzerať po niečom inom.
Mnohí prešli k hre Slovensko – otázky a odpovede a aj napriek ťažkým otázkam (alebo možno práve vďaka nim) sa často od stolov so Slovenskom ozývali výbuchy smiechu.
|
Najstabilnejšiu klientelu mali Osadníci. Bola to aj jediná hra z ponuky, ktorú už pár ľudí poznalo. Všetkých hráčov sme upozorňovali na možnosť zapísať sa do turnaja o herné ceny a na môj údiv sa papier rýchlo zapĺňal menami. Možno aj tento turnaj spôsobil, že niektoré partie som videl od rána do večera videl hrať iba Osadníkov. Už vo štvrtok ráno prekročil počet prihlásených minimálnu hranicu a nakoniec sa na turnaj zišlo 20 ľudí a my sme konečne mohli uvažovať nad „švajčiarom“. Keď sa vo štvrtok ozvala dilli, že už je v Námestove vedel som že máme najlepšieho možného človeka na organizáciu turnaja, čo sa aj potvrdilo. Dilli mrkla na náš web do tohto článku, na chvíľu si sadla k počítaču a o chvíľu boli všetky potrebné materiály hotové, takže jej chcem aj touto cestou poďakovať. Turnaj sa konal v piatok od druhej ale z rodinných dôvodov som na ňom nebol. Počas turnaja sa vyskytli iba dva malé problémy, keď museli zasiahnuť organizátori, ale dotknuté osoby uznali chybu a prijali aj riešenie. Cez tri základné kolá kde sa hralo s časovým limitom na hru, sa nakoniec do finále prebojovali tí najskúsenejší a bolo to na priebehu finále aj vidieť. I samotní finalisti si záverečné kolá pochvaľovali. Tri herné ceny teda našli svojich majiteľov. A pochvaľovala si aj dilli, citujem: „Boli to veľmi disciplinovaní a zanietení hráči. Všetci sa snažili hrať férovo a aj sa u toho zabaviť“.
|
Okrem vyššie spomínaných hier sme ešte mali k dispozícii Albi kartovky. Napodiv pomerne málo zaujal BANG! (aj keď asi kvôli možnosti zahrať si Ubongo). Na druhej strane sa veľmi hrali Střelené kachny a 6 bere! Kachny bodovali u mladších ročníkov a Kravy zasa u tých starších. A keď už som pri tom veku... Vek väčšiny hráčov sa pohyboval okolo 18tky ale našli sa i decká okolo 5tich ako aj tridsiatnici.
Stabilní hráči čoskoro prešli všetkými hrami a tak som ešte z vlastnej ludotéky doniesol Viva il Re! a Mykerinos. Na akcii bola aj hra Chicago poker (dovozovka od Albi) a tá si najväčšiu obľubu získala u nás – hermanov. Táto zaujímavá vecička s prvkami klasického pokru nám spestrovala ojedinelé voľné chvíle a určite si zaslúži pozornosť hráčov, ktorí majú radi blafovacie hry. S ohľadom na to, že sme predpokladali účasť hlavne nováčikov, sme z dlhších hier mali iba Pilíře země a hoci všetkých oslňovali svojou grafikou, našlo sa iba málo ochotných si ju zahrať. Čo bola určite škoda, ale na druhú stranu sa potvrdilo, že na podobných akciách majú ľudia radšej rýchlovky.
|
|
Čo sa týka atmosféry hernej sekcie, som veľmi spokojný. Ak mám posudzovať ľudí, ktorí sa prišli zahrať, musím spolu s dilli a hermanmi konštatovať, že to boli všetko veľmi príjemní a milí ľudia z celého Slovenska. Vytvorili si atmosféru v ktorej sa aj nám dobre pohybovalo. Ľudia sa výborne bavili. Skúšali hry, či už spolu s priateľmi, alebo aj s náhodnými spolusediacimi. Keď bola trieda plná, často to v nej hučalo ako v úli a hermani museli prepínať hlas na vyšší stupeň. Osobne som nezaznamenal nikoho, kto by sa nenechal zlákať aspoň na krátku ukážku a o nejakých negatívnych ohlasoch ani nehovoriac. Mnohí ľudia prišli iba tak nakuknúť, že čo to tie moderné spoločenské hry vlastne sú. Posadili sa k stolu ... a zrazu hrali a hrali, ba prišli i na ďalší deň. Hry sme dokonca požičiavali aj ľuďom ktorí robili napríklad na vrátnici a nechceli sa počas služby vzdať hrania. Aj dievčatá, ktoré sa v našej budove starali o pitný režim prepadli Kachnám.
Práve dnes som sa stretol so šéfkou dielní Gabikou, aby sme našu účasť nejako zhodnotili a aby som sa od nej dozvedel, ako nás hodnotil hlavný organizačný výbor. A bolo mi veľmi príjemné počúvať, nadšené ohlasy a prosbu o účasť hernej sekcie na budúcoročnom festivale Verím Pane 2009. Nuž, čo dodať. Dovidenia o rok v Námestove.
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..
|
ako to vyzera?
vzdávam hold Gimlimu, ktorý prišiel s nápadom zorganizovať to 
A vôbec to nebol "švajčiar". Jednoducho som urobila rozlosovanie prvých troch kôl tak, aby sa nastretli žiadni dvaja hráči dvakrát a ešte aby vždy začínal hru niekto iný. 
