Odnedávna som vlastníkom hry Proč kouzeník nečaruje od autora Jirku Mikoláša z Jirasgames. Táto hra, ktorá vznikla na motívy rovnomenného diela mladej českej autorky Karolíny Ticháčkovej, vás zavedie do artušovských čias Anglicka, aj keď priamo s dejinnými (a bájnymi) udalosťami nenarába. To ale vôbec nevadí, pretože hra má nádhernú dobovú grafiku, ktorej autorom je Petr Poltavec. Rozhovor s ním mimochodom nájdete aj na stránach Jirasgames.com.
O samotnej firme Jirasgames (a autorovi, ktorý je v podstate sám sebe zamestnávateľom a zamestnancom) som sa dozvedel asi pred mesiacom, keď sa na jednom českom webe objavila správa o tomto novom českom tvorcovi hier. Sám Jirka Mikoláš sa s hrami (nielen stolnými) zapodieva už dlhšie a Proč kouzelník nečaruje patrí k jeho najnovším (a sám ju hodnotím z doterajších jeho hier ako najkrajšie prevedenú a ilustrovanú, čím aplaudujem aj ilustrátorovi). To, že je to hra z domácej tvorby, bol hlavný dôvod, prečo som sa o ňu začal zaujímať (priznajme si, česko-slovenských hier nie je až tak veľa, a aj keď sa v poslednom čase objavujú čoraz častejšie hry, ktoré si získavajú popularitu aj v zahraničí, stále ich vieme spočítať na prstoch troch-štyroch rúk).

Moje skúsenosti s hrou sú zatiaľ z dvoch partií - obe sme hrali traja. Počet hráčov bude ovplyvňovať najmä rýchlosť, akou sa otáčajú kartičky krajiny, respektíve koľko kartičiek ten-ktorý hráč počas hry dokáže prejsť. Čím je hráčov viac, tým menej ťahov bude každý z nich mať, pretože jedným z možných koncov hry je práve otočenie poslednej kartičky krajiny lícom hore, ktoré tento koniec hry spúšťa. Na druhej strane ak je hráčov viac, každý z hráčov pred svojím pohybom uvidí viac možností na pohyb a bude si môcť lepšie vybrať, kam sa pohnúť. Tým sú tieto dve skutočnosti celkom v rovnováhe.

Ako na to?
Kartičky krajiny sa rozmiestnia na hernú plochu tak, aby tvorili nejaký obrazec na štvorcovej sieti (a to preto, aby každá z kartičiek susedila aspoň s jednou inou kartičkou, teda aby sa na ňu bolo možné dostať; výnimku môžu tvoriť ostrovy, na ktoré sa dá dostať loďkami). Hra začína tým, že každý z hráčov postaví svoju figúrku rytiera na jedno z políčok krajiny, ktoré otočí lícom hore. Potom v každom ťahu hráč otočí jedno ďalšie políčko krajiny lícom hore (z dvoch, ktoré si tajne pozrie) a pohne so svojou figúrkou na aktuálnom políčku alebo na niektoré iné otočené políčko krajiny podľa možností pohybu (spoločne s možnosťami, ktoré mu poskytujú kone, člny alebo orly). Hráči sa snažia takto dostať na čo najviac políčok krajín s hradmi (ktorých je v hre šesť) a na nich získať informácie o tom, na ktorom hrade sa nachádza unesená kráľovná.

Systém zisťovania týchto informácií je zaujímavý, pretože na každom z hradov, na ktorých stred stúpite, alebo ho prejdete, sa môžete tajne pozrieť na jednu z kartičiek hradov (otočených lícom dole) a tým zistíte, na ktorom hrade sa kráľovná NENACHÁDZA. Postupne tak vylučovacou metódou prídete na to, ktorý hrad je ten správny a na ten sa musíte dostať, aby ste mohli hru vyhrať. Ak ste si istí, že stojíte na tom správnom hrade, môžete otočiť šiestu kartičku hradu (na ktorej je pre pripomenutie biely kamienok, aby ste ju nemohli otočiť hocikedy počas hry) a buď máte pravdu, ukážete ju ostatným a ste víťazom (za čo vás kráľ určite zahrnie blahobytom!), alebo ak to nie je ten správny hrad, vrátite kartičku skryte späť pod kamienok a bohužiaľ v hre končíte...

Ostatní hráči tak minimálne získajú informáciu, že hrad, na ktorom práve stojíte, to určite nie je (čím im efektívne uľahčujete získavanie ďalších informácií, ak o tomto hrade ešte nevedeli). A ak je tesne za vami iný hráč a ten už len čakal a rozhodoval sa medzi dvoma možnosťami, pravdepodobne už bude vedieť, ktorý je správny hrad. Ak sa správny hrad nepodarí odhaliť nikomu dovtedy, kým sa otočí posledná kartička krajiny, potom nastáva druhá možnosť konca hry. Päť kartičiek hradov sa zamieša a postupne sa v každom ťahu niekoľko z nich (podľa počtu hráčov) otáča, čím sa odhaľuje informácia o tom správnom hrade omnoho rýchlejšie, ako počas hry. Vtedy už je len na hráčoch, aby sa snažili čo najrýchlejšie dostať na správny hrad a ešte stále sa niekomu z nich môže podariť vyhrať normálnym spôsobom. Ak sa ale na správny hrad nedostane nikto včas, vyhráva hráč, ktorý je správnemu hradu najbližšie.

V pohybe vám tiež pomáhajú kone, loďky a orli (a za dolapenie zradcov aj ich špeciálne verzie), ktoré získavate na príslušných políčkach. Lode sú vhodné na oboplávanie celého ostrova (lebo v podstate každý herný plán, vytvorený z políčok krajiny, je ostrovom, po ktorého vonkajšej hrane je more) alebo na pohyb po riekach, kone vám zrýchľujú pohyb alebo umožňujú preskočiť jedno políčko terénu a orol vás prenesie cez niekoľko terénov alebo dokonca políčok krajiny (v špeciálnej verzii). Ich použitie a dostupnosť samozrejme závisí na tom, aké kartičky krajiny prejdete, takže sa kľudne môže stať, že na žiadnu z týchto špeciálnych vecí nenarazíte počas celej hry.

Pohľad vlastnými očami

Určite chcete vedieť, ako vlastne hodnotím priebeh celej hry? Výborne, práve sa k tomu dostávam. Z dvoch svojich hier môžem s kľudným svedomím povedať, že aj keď som sa spočiatku obával, či budeme vôbec schopní prejsť všetkých šesť hradov (keďže otáčaním kartičiek krajiny sa mapa celkom rýchlo odhaľuje a pohyb v rozmanitýh terénoch môže byť niekedy celkom pomalý), moje obavy sa nepotvrdili. Tým, že si každú otočenú kartičku krajiny môžete natočiť, ako potrebujete, túto nevýhodu aspoň z 50% eliminujete a taktiež vám pomôžu kone, loďky, orli alebo hniezda (najmä hniezda vedia rozhodnúť v zložitých situáciách, pretože efektívne s pomocou nich môžete skočiť na akékoľvek políčko krajiny v imaginárnom kríži štyroch políčok na každú svetovú stranu a taktiež môžete chvíľu postáť na mieste a postupne odhaľovať blízke cieľové miesta, vybrať si z nich a skočiť až potom, keď vám niektoré z nich vyhovuje čo najlepšie). To mi napríklad pomohlo v mojej druhej hre spoločne s loďkou, keď som najprv preskočil tri políčka krajiny a pristál priamo v jednom z hradov, potom prešiel k brehu a v dvoch ťahoch oboplával ostrov, pričom som pristál v ďalšom hrade. Tým sa značne urýchlilo odhalenie cieľového hradu.

Bratovi sa zase na začiatku hry pošťastilo odhaliť zradcu v červenej krčme, pričom stúpil na dve z nich a keďže na druhej si bol istý, že stojí na tej správnej (otočil obe ďalšie karty krčiem okrem tej, na ktorej stál), mohol s kľudným svedomím odhaliť zradcu a získal za to špeciálneho koňa. Odvtedy sa mohol pohybovať o jedno políčko v terénoch naviac, čím sa jeho pohyb razantne zrýchlil. Dokladuje to aj jeho konečné druhé umiestnenie (aj keď v hre niečo také efektívne neexistuje) a to tým, že mu chýbal už len jeden hrad na preskúmanie, aby vedel, ktorý je ten správny.

Moja vôbec prvá hra skončila tým, že ani jeden z nás neodhalil správny hrad, takže sa na konci zamiešali a postupne otáčali karty hradov (najprv 3, v ďalšom ťahu dve a nakoniec posledná). Túto partiu vyhral brat, ktorý bol cieľovému hradu najbližšie (aj keď kráľovná asi stále žialila za svojim kráľom...). Predpokladám, že oba možné konce sa budú vyskytovať v podstate v rovnakom počte hier, ale na toto tvrdenie som ich odohral ešte veľmi málo.

Odporúčam k tejto hre zohnať si nejakú malú prísavku, ktorou budete môcť veľmi ľahko brať a otáčať kartičky krajiny, pretože aj pri prestretí stola sa kartičky z neho vyberajú relatívne ťažko (ak ich nechcete poškodiť nechtami). Ideálna by napríklad bola šípka s gumenou prísavkou, ktoré sa používajú v niektorých hrách strieľania na terč. Taktiež odporúčam (kým sa s hrou zžijete) poznámkový papierik na zaznačenie toho, čo ste už z kariet hradov, krčiem a veží videli a otočili. Zapamätenie hradov až také náročné nie je, pretože sú pomenované, ale všetky ostatné (2x krčmy a 1x veže) spoznáte len podľa vyobrazena terénu, takže je najvhodnejšie si ich zapísať. Dobre, dostali ste ma, aj veže rozpoznáte ľahšie - jedna má žltú strechu, jedna fialovú a jedna je čierna. Rozmýšľam, že si vyrobím tabuľku s popismi (prípadne s obrázkami) a vytlačím si dostatok kópií, ktoré k hre priložím na značenie.

Malinkou slabinou môže byť prípadné opotrebovanie kariet hradov, krčiem a veží, ktoré môže po prípadnom poškriabaní alebo nalomení rožkov pôsobiť ako "označenie" daného miesta a tým de-facto odhalenie toho, čo sa skrýva pod kartičkami pod kamienkami. Ak sa ale k svojej hre budete správať slušne, nemalo by sa to stať (a finálnou možnosťou taktiež môže potom byť vloženie kartičiek do priesvitných obalov s nepriehľadným pozadím, ako je to pri iných kartových hrách). Toto riešenie by ale naozaj bolo až to posledné možné.

Môj konečný verdikt:
Som príjemne prekvapený, že takáto kvalitná hra s celkom originálnym nápadom a prevedením (spoločne s hernými mechanizmami) si našla cestu k hráčom z našich domácich (českých) končín. Autorovi, ako vidno, nechýba fantázia a keďže hra je urobená na motívy knihy, môže navnadiť aj na jej prečítanie. Rozhodne by som hru doporučil všetkým, ktorí hľadajú nenáročnú zábavu, najlepšie do rodiny, ale aj na cesty (aj keď hra vyžaduje herný priestor minimálne veľkosti stola, alebo plochu aspoň 1x1m).

Moje osobné ohodnotenie hry je 8/10 - zábavná hra s originálnymi prvkami.

Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár.
Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte..