|
Reč je o najlepších 39 matematikoch navštevujúcich stredné školy na Slovensku. Určite výnimoční sú. Ale v čom všetkom? V prvom rade sa dokázali prebojovať na celoštátne kolo matematickej olympiády. Na ňom riešia úlohy, na ktorých si vyláme zuby nejeden absolvent univerzity. Ba priam možno povedať, že ich je málo takých, ktorí uspejú.
Celoštátne kolo je akcia, ktorá trvá od nedele (príjazd) až do stredy (vyhodnotenie a odjazd). Medzitým v pondelok i utorok rieši táto špička Slovenska po tri úlohy. V dopoludňajších hodinách teda sadnú na 4,5 hodiny na stoličky ku stolom, na ktorých majú pitie, nejakú drobnosť na zahryznutie a hlavne čisté papiere a zadania úloh.
Poobedie je dobré stráviť vonku, vyvetrať hlavy, ponaťahovať kosti... Lenže čo sa dá robiť ak vonku leje ako z krhle a dokonca začína primŕzať? 
(Tá fotka je taká sivá, lebo je na nej reálne počasie. Tie bledé uhlopriečne pruhy sú kvapky vody vo vetre.)
Veď by všetci ochoreli. Ale oni už vedia, čo budú robiť. Veď hneď v nedeľu po večeri sa objavila prvá nesmelá hlava vo dverách s otázkou: „Teta, a tie hry ste tento rok nepriviezli?“ Samozrejme, že priviezla a hneď bolo dosť pomocníkov, ktorí už nedočkavo postávali pri kufri auta. Po jeho otvorení zaznelo iba prekvapené „toľko?“ a začalo sa nosenie do spoločenskej miestnosti ubytovne. Kým som stihla prísť, už si opravovatelia (bývalí olympionici, ktorí tu opravujú riešenia) vytiahli ich obľúbené Mačky vo vreci – Filou. A ďalšie hry sa vykladali z tašiek. Niektorí si našli tú svoju hneď. Hlavne ak išlo o Bang! či Kráľovské rošády. Podaktorí začali hľadať, ktorá hra má slovenský alebo český návod. V tom momente som vedela, že semiačko hrania zasadené po minulé roky vyklíčilo a rastie.
Pondelok, po dobrom obede už som sa ani nesnažila byť pri hrách, veď „decká“ sa obsluhovali samé a pravidlá podľa mojich zbežných pohľadov lúskali ako hráči s mnohými skúsenosťami. Žeby tá ich výnimočnosť? Zapadla som k učiteľskému stolu a už to fičalo: Heckmeck, Ligretto, Európa (od Kosmosu), Dominion... Že tam boli aj nemecké vydania hier? To predsa nevadí! Podvečer sa začali trúsiť prvé dotazy na moju najobľúbenejšiu hru, na odporúčanie hry... Takže si mládež skúsila naštudovať a zahrať Pandemic, Galaxy Trucker, Agricolu a dostali prísľub, že ich naučím na druhý deň Space Alert.
 
Kým ja som v utorok učila Space Alert, videla som, ako sa posúva echo o kráse hier ako Švábí šalát, Jungle speed, Kráľovské rošády, Strelené kačice, Osadníci z Katanu, Poštovní kurýr, Filou, San Juan a iné. Dominion sa mi akosi stratil z dohľadu. Ale to už začal večer a ja som túto spoločnosť musela opustiť. Bolo potrebné prezrieť všetky riešenia, zostaviť výsledkové listiny, určiť, ako sa budú udeľovať ceny. Keď som o pol druhej prišla pozbierať hry, bolo nutné mládež z miestnosti a hlavne od hier vyhadzovať. I oni ľutovali, že už musia ísť spať. Pomohli pozbierať hry, našli jednu kocku antraxu z Pandemicu a zaželali sme si dobrú noc. Dominion mi stále vŕtal hlavou. Nebol tu.
 
Našiel sa až v stredu pred odjazdom – doniesli ho decká, ktoré neodolali a vzali si ho na izbu. Tam ho mastili stále dokola. Dôležité však bolo, že Dominion je na svete. Dokonca nikomu nevadila nemčina. Žeby opäť výnimočnosť týchto mládežníkov? Veď ktorý iný „násťročný“ by sa pustil do štúdia pravidiel hry v cudzom jazyku? Ozvali sa dotazy na možnosti kúpy takýchto hier. Poradila som, ako som vedela. S Dominionom som radila počkať do jeho vydania firmou ALBI. Ale upozornila som ich i na môj obľúbený Le Havre, ktorý sa žiaľ na stoly nedostal.
Na vyhlasovaní výsledkov sa potom objavovali šťastné tváre výhercov, ktorí získali i hry od firmy ALBI. Hneď po vyhlásení sa začali dohady, kto ktorú hru má doniesť na sústredenie, a ako fajn, že nedostali rovnaké hry.
 
Iba registrovaní užívatelia môžu pridať komentár. Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte.. |